Nové rukávce

Kroj nášho súboru

Vraví sa, že na Slovensku čo dedina to vlastný kroj. Ich krása je nespochybniteľná a rôznorodá. Tak je to aj v našom regióne – Pezinok a okolie. Vajnory, Slovensky Grob, Vinične, Cajla, Modra, Kráľova… každý kroj je svojim spôsobom špecifický, ale zároveň tvorí veľkú krojovú rodinu.

Tak napríklad vyšívane vzory z Viničného sa nájdu v Modre Královej a aj opačne. Ženy sa vydávali, muži ženili, rodiny sa sťahovali a tak prinášali svoje zvyky, svoje oblečenie, svoje cipky a výšivky. A na naopak prijímali tie miestne.

Nuž a čo taký Pezinok?

Pezinok bol skôr mestsky orientovaný, veď to bolo svojho času kráľovské mesto. Podľa mojich vedomosti, neexistuje pezinsky kroj. Opravte ma prosím, ak je to inak. Ale inspiráciu pre kroj do speváckeho folklórneho súboru je možne nájsť na Cajle, ktorá sa kedysi stala súčasťou Pezinka, ale najmä v neďalekom Viničnom, ci ďalej smerom k Modre a ďalej. Je tu poznať aj vplyv trnavského regiónu s ich bohatými výšivkami s kovovými niťami a veľmi ozdobnými prvkami krojov ako aj čipkované goliere. 

Keď sa posnažíme byť čo najbližšie k tomu, čo sa v Pezinku a blízkom okolí nosilo, tak pre kroj do súboru nám bohato stačí nariasená spodnica, sukňa a vcelku jednoduchá, ale riadne široká fertucha. Fertucha – zástera je zvyčajne čierna alebo biela podľa toho, na akú príležitosť sa obliekala a v neposlednom rade podľa toho, či bola žena slobodná, vydatá, mladá, stará. Zdobila sa najme radou zámikov, čipkovanými vsadkami, zriedkavejšie výšivkou, a koldokola ju zdobila široká cipka, kedysi ručne vyrábaná. Dnes nám ju vyrobia stroje a kúpime ju v galantérii.

Nuž a prečo bohaté riasenie a široké sukne a zástery? Lebo žena mala byt v bokoch široká, žiadna štíhla silueta. Široké boky zaručovali plodnosť a ľahký pôrod. Nuž, ale samozrejme – ono to muselo byt hlavne postavou. Oblečenie tento aspekt len podčiarkoval. … alebo aspoň sukne robili postavu tou správnou a žiadanou. 🙂

Najkrajšou súčasťou kroju sú však rukávce. FSS Radosť sa rozhodol, že chce zvýrazniť krásu svojich členiek vyšívanými rukávcami. Už veru nastal čas vymeniť rukávce, na ktorých bola výšivka imitovaný našitými stužkami.

Stáli pred nami dve otázky.

Prvá: ručné alebo strojové vyšívanie? Odpoveď bola vcelku rýchla v prospech strojovo vyšívaných. Dôvodom bola praktická stránka, ale najmä finančná. Kde za rozumnú cenu nájsť vyšívačky? V neposlednom rade sme museli brať do úvahy časové obmedzenie, keďže sme rukávce financovali z grantu BSK.

Druhá: Aký strih a vzor rukávcov?
Strih nebol problém. Bol daný našim regiónom. Akurát bolo potrebne podumať nad ukončením rukávov zohľadňujúc praktickosť pri obliekaní. Originálne sa rukávy sťahovali stužkou a viazali na mašľu, čo nie je až tak praktické.
Vyšívaný vzor bol iná šálka kávy. Chceli sme sa čo najviac priblížiť ku kedysi používaným vzorom. V našom regióne sa vyšívalo hlavne krivou ihlou, ktorou sa v podstate vytvára retiazkový vzor.

Ak by sme chceli použiť úplne autentický, takmer pezinská kroj, teda napr. cajlanský, tak by sme ešte mohli brat do úvahy, či katolícky alebo evanjelický. Vedeli ste, že rukávce katolíčok bol bez výšivky? Nuž, ale my sme výšivku chceli a našťastie v dnešnej dobe sme vieru nemuseli zohľadňovať.

S láskavým dovolením múzea Ľudovíta Štúra v Modre mi bolo umožnené navštíviť depozit a kochať sa tými starodávnymi originálnymi rukávcami. Jedna naša členka má tiež niekoľko nádherných originálnych kúskov z Viničnému. Porovnávali sme, vyberali sme. Nebola to ľahká voľba.

Nech to ďalej nenaťahujem, s láskavým dovolením modranského múzea sme si vypožičali jeden konkrétny rukávec a uprostred júla som sa vybrala s misiou do Trenčína – Zlatovce do malej rodinnej firmy Folk model, s ktorou sme sa dohodli, že nám rukávce urobia.

Bol to projekt na pol roka. Základom strojovej výšivky je totiž to, že sa vyšívaciemu stroju musí pripraviť program. Program, ktorý stroju povie, ako vyšiť každučký jeden steh. Nakáže mu, ako ho poloziť, aby bol čo najautentickejší a aby sa štruktúra a plastickosť výšivky čo najviac blížila k originálu. Tento proces, programovanie, vyžaduje svoj čas – aj niekoľko mesiacov. A ten výsledok napokon stojí za to. Nielen v prípade našich rukávcoch, ale aj v prípade iných úžasných prác, ktoré som mala možnosť vidieť.

Nešetrila som slovami chvály, lebo aj v prípade nášho rukávca bola vykonaná presná, až puntičkárska práca. Nielen pri naprogramovaní a vyšití vzoru, ale aj v kompletizácii, t.j. ušitia hotových rukávcov. Hotové rukávce zdobia vyšívané stuhy a obojok, ku ktorému je prišitá nežná, jemná čipka veľmi pripomínajúca tú pavučinku ručnej čipky na pôvodnom rukávci. Lebo, veď viete – na detailoch záleží.

Výsledkom je naozaj nádherná práca. Vďaka.

Viac na FB Folk model Viera Černová