Som od detstva knihomoľ a rozprávač príbehov.
Mama kričí z kuchyne: „Choď vyniesť smeti.“
Ja, neochotne sa odtŕhajúca od príbehu v knihe: „Áno hneď…“
Po štvrťhodine: „Kde si toľko. Okamžite zavri tú knihu a utekaj von so smeťami!“
Prevrátim oči. Predstierajúc snahu kričím späť: „Už, už… ešte posledné slová.“
Mama nemohla vedieť, že už som v polovici ďalšej kapitoly a na smeti som zabudla hneď v nasledujúcom momente. Nuž nepoučiteľná knihomoľka.
Totiž, keď mame došla trpezlivosť, tak prišla osobne ako bohyňa hnevu a v tom lepšom prípade mi knihu zobrala z rúk a vyhnala ma vykonať požadované domáce práce. V horšom prípade mi knihu zabavila, čo bola pre mňa takpovediac tragédia.
Ach jaj, napríklad román Vinnetou III som dočítala až po pol roku. 😊
„Život človeka je neustály rozhovor so sebou samým.“
Anna Hogenová
Moja tvorba – autorský blog
Čo píšem a prečo?
Písanie je pre mňa oslobodzujúci a veľmi kreatívny proces. Stávam sa vtedy súčasťou príbehu a slová, vety prichádzajú akosi automaticky. Ako záblesky odinakiaľ – obraz a hneď nato tie správne slová. Akoby už boli dávno v mojej mysli sformulované a len čakali, kým ich zmaterializujem do slov na papieri alebo v počítači.
K písaniu ma častokrát inšpirujú bežné životné situácie, spomienky alebo len tak mi pri pohľade na lúku vyskočia veršíky, ktoré chcú byť viditeľné.
V roku 2007 som si založila blog s úmyslom zdieľať objavnú cestu spolužitia s kocúrikom Murkom, mojim prvým mačacím kamarátom.
Niekedy v roku 2008 až 2009 vo mne prvýkrát skrsla myšlienka písať o vzťahu medzi matkou a dcérou. Sama som ten vzťah prežívala celkom dramaticky a výbušne. Ale podobne ako voda v Rieke, ktorá prekonáva na svojej ceste k moru rôzne prekážky, aj naše úplne rozdielne svety museli prejsť skúškami a ja som začala objavovať pravdy, ktoré boli dovtedy pre mňa skryté.
Moje písačky, príbehy, či len krátke myšlienky nájdete, keď kliknete na odkaz Moja tvorba. Otvoria sa vám dvere do môjho sveta. Vitajte. 😊
