Kapitola 1

Tento príbeh hovorí: „Choď sa prejsť a nájdeš prekvapenie.“

     Polkrokový štít, tak ako napovedá jeho názov, umožňoval len niekoľko štvorcových palcov na to, aby človeka stojaceho na plošine oddeľoval len pol krok od okraja niekoľko tisíc metrov hlbokého útesu. Prapodivné skaly sa pyšne týčili k nebesám ako ostré dlhé prsty. Rástli na nich staré stromy ako takí nezlomní bojovníci a okolo nich sa neúnavne prevaľovali oblaky a hmla.
     Obraz kričiaceho boha alebo obraz ducha by nebol až tak bizarný ako táto zubatá a nebezpečná scenéria; dokonca sa zdalo, že na tomto mieste ani nebo a zem nie sú schopné dotknúť sa navzájom.
     Oproti sa týčil ďalší štít, ktorý niesol meno Tisíc ľútostí. Ten bol ešte strmší a ostro sa vrezával do oblakov podobne ako Polkrokový štít. Jeho hrebeň sa týčil stovky metrov strmo do výšky akoby ho niekto osekal nožom a zdanlivo tam nenechal žiadny priestor pre ľudskú nohu. A hoci na ňom rástla aká taká zeleň, tá trocha pôdy zachytená medzi skalami nedokázala zakryť jej plytké korene. U každého, kto sa sem odvážil vystúpiť vyvolávalo pocity márnosti a ľútosti to, že sa sem vyškriabal. Presne z tohto dôvodu dostal tento štít meno Tisíc ľútostí.
     Medzi oboma vrcholmi bola prirodzená bariéra. Pri pohľade zhora sa zdalo, že more mrakov nikdy nemizne a tak nebolo možné rozpoznať hĺbku priepastnej štrbiny medzi štítmi. Veľmi nejasne bolo možné počuť slabý šum vody z rieky, ktorá sa niekde dole neúnavne rútila ako smädný tiger alebo bežiaci lev. Obyčajní drevorubači a poľovníci sa neodvažovali vystúpiť na tieto štíty. Dokonca aj znalci bojových umení[1] s mimoriadnymi schopnosťami by v úžase chápali, ako je ľudská vôľa v porovnaní s nebeskou bezvýznamná.
     A predsa, dole pod oblakmi a hmlou, na dne hlbokých útesov sa medzi riekou a úpätím zrázu vlnila úzka a členitá skalnatá cestička. Práve v tejto chvíli po nech kráčali dvaja ľudia – jeden vpredu a druhý vzadu.
     Rozbúrená rieka sa rútila svojou cestou a jej vlny miestami divoko narážali proti brehom a rozbíjali sa na klzkých mokrých skalách. Chodci mohli byť veľmi ľahko zmáčaní. Ak nie od pádu do vody, tak aspoň od silne špliechajúcich vĺn. Avšak, ak by sa opierali o steny útesu, ľahko by sa mohli zraniť na ako nôž ostrých výčnelkoch trčiacich ponad rieku z naklonených a strmých kamenných stien. Za takejto situácie by každý skončil ako utopená myš. Bolo takmer nemožné prechádzať tade pokojne a ladne tak, ako keby sa ten niekto prechádzal po bezpečnom nádvorí – tak ako títo dvaja.
     „Hovorí sa, že pred dvadsiatimi rokmi tu na vrchole Polkrokového štítu porazil taoistický majster z pohoria Xuandu[2] bojového experta Hulugu, ktorý bol vtedy v Tujue[3] najvyšším majstrom bojových umení. Po porážke ho prinútil odprisahať, že nasledujúcich dvadsať rokov nevstúpi na územie Centrálných plání[4]. Škoda, že som bol príliš mladý na to, aby som bol vtedy svedkom ich boja, ale aj tak si myslím, že vo svojej brilantnosti musel byť neprekonateľný.“
     Ten, kto rozprával bol mladý muž vzadu. Hoci kráčali nenáhlivo, zotrvával v úctivej vzdialenosti troch krokov za osobou pred sebou.
     Muž vpredu kráčal dopredu malými krokmi tak pokojne, akoby kráčal po rovnej zemi. Mladý muž vzadu väčšími krokmi, ale aj tak, keby ho niekto videl, pôsobil by tiež elegantne ako jeden z nesmrteľných. Ale keď boli takto spolu, rozdiely medzi nimi bolo možné rozpoznať na prvý pohľad.
     Yan Wushi sa uškrnul: „Keď zoberieme do úvahy všetko, čo sa kedy pod nebesami stalo, Qi Fengge si v tých rokoch naozaj zaslúžil byť nazývaný „číslo jeden“. Hulugu, ktorý bol len necivilizovaným barbarom, si za svoju porážku mohol sám. Svojou prehnanou sebadôverou privolal na seba hanbu. Qi Fengge odmietol zasadiť Hulugovi smrteľný úder a to len preto, že až príliš trval na presvedčeniach odlúčených taoistických klanov. Trval na uzatvorení tej dvadsaťročnej zmluvy. Okrem toho, že zasial semeno budúcich problémov pre Xuandu, k čomu to bolo dobré?“
     Yu Shengyan sa zvedavo spýtal: „Majster, Hulugove bojové umenie bolo naozaj tak dobré?“
     „Ak by som s ním teraz bojoval, moje víťazstvo by stále nebolo isté.“
     „Je naozaj tak silný?!“ na tvári Yu Shengyana sa odrazu zračilo znepokojenie. Veľmi dobre poznal silu a nevyspytateľnosť bojových schopností svojho majstra a učiteľa. Hulugove schopnosti museli byť rovnako strašné, keď si vyslúžil taký komentár od Yan Wushiho. Možno by mohol byť považovaný za jedného z prvej trojky pod nebom.
     V hlase Yan Wushiho bola poznať ľahostajnosť: „Prečo by som inak povedal, že Qi Fengge zanechal nasledujúcej generácii svojich žiakov nekonečné problémy? Je pravda, že pred dvadsiatimi rokmi bol Hulugu v porovnaní s Qi Fenggem o niečo pozadu, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo počas dvadsiatich rokov dobehnúť. Teraz, keď je Qi Fengge mŕtvy, v pohorí Xuandu nie je druhý Qi Fengge.“
     Yu Shengyan si zľahka povzdychol: „To je pravda. Taoistický majster Qi vystúpil na nebesia[5] pred piatimi rokmi.“
     „Kto je teraz vodcom Xuandu klanu?“
     „Shen Qiao, Qi Fenggeho učeň.“
     Yan Wushi neprejavil pri tomto mene žiadnu reakciu. Qi Fenggeho stretol iba raz a to pred dvadsiatimi piatimi rokmi. V tom čase Qi Fengge akurát prijal Shen Qiaoa za svojho osobného žiaka[61].
     Aj keď bol klan v pohorí Xuandu považovaný za „taoistický klan číslo jedna pod nebesami“, v očiach Yan Wushiho, ktorý sa práve vrátil z desaťročného meditačného ústrania[7], tam nebol nikto, okrem Qi Fenggeho, kto by bol hodný toho, aby s ním meral sily.
     Ale Qi Fengge bol už mŕtvy.
     Vidiac, že jeho majster zostal ľahostajný, Yu Shengyan pokračoval: „Počul som, že Hulugov učeň Kunye, Tugijský kráľ východu[8] a tiež terajšia jednotka v Tujue, vyzval Shen Qiao na súboj na vrchole Polkrokového štítu tvrdiac, že je to pomsta za to vtedajšie poníženie. Chcel by sa majster ísť pozrieť?“
     Yan Wushi sa neunúval odpovedať. Namiesto toho sa spýtal: „Okrem Qi Fenggeho smrti, stalo sa počas tých desiatich rokoch môjho odlúčenia niečo dôležité?“
     Yu Shenhyan za na chvíľu zamyslel: „Krátko potom, ako odišiel majster do ústrania, Gao Wei nastúpil na trón ako nový cisár Qi[9]. Ale je to muž, ktorý sa utápa v zmyslových pôžitkoch a zneužíva moc a bohatstvo, takže za posledných desať rokov moc Qi drasticky klesla. Povráva sa, že Yuwen Yong, cisár Zhou, plánuje zaútočiť na Qi. Obávam sa, že severné oblasti čoskoro padnú do rúk Zhou[10].“
     „Po smrti Qi Fenggeho sa tiež zmenilo poradie prvých desiatich majstrov bojových umení. Medzi nimi Yi Bichen z taoistického chrámu Chunyang z pohoria Qingcheng, zenový majster Xueting z Zhou a najvyšší úradník Lichuanského inštitútu[11] Ruan Kehui sú všeobecne považovaní za troch najlepších. Všetci traja reprezentujú Tri školy[12] – taoizmus, buddhizmus a confucianizmus.“
     „Ale poniektorí hovoria, že mudrc[13] Jushe z Tuyuhun[14] by mal byť jedným z troch najlepších. Taktiež Hulugu. Ak svoje schopnosti počas tých dvadsiatich rokoch zveľadil, tak ak by znova vstúpil na Centrálne pláne, nemuselo by byť pre neho nemožné zabojovať o prvú pozíciu.“
     Keď Yu Shengyuan videl, že jeho majster kráča vpred bez akejkoľvek reakcie, pokračoval: „Majster Kunye vyzval Shen Qiao na dnešný súboj. Pravdepodobne to bude skvelý súboj. Shen Qiao žije veľmi utiahnutým spôsobom života. Odkedy prevzal vedenie Purpurového sídla Xuandu[15] , už sa tak nezapája do súbojov s ostatnými. Len kvôli slávnej reputácii jeho majstra Qi Fenggeho je zaradený do prvej desiatky najlepších. Ak by chcel majster vidieť terajšiu skutočnú silu Xuandu, tak dnešný súboj je niečo, čo by sme si nemali nechať ujsť. Obávam sa, že práve teraz je štít Tisíc ľútostí zaplnený znalcami, ktorí sa na tej súboj prišli pozrieť.“
     „Myslíš si, že som sem dnes prišiel kvôli tomu zápasu?“
     Yan Wushi sa konečne zastavil.
     Yu Shengyan sa trochu nervózne spýtal: „Tak aký je teda majstrov plán?“
     Mal sedem rokov, keď ho Yan Wushi prijal za žiaka. O tri roky neskôr bol Yan Wushi porazený v súboji s veľkým majstrom démonickej sekty Cui Youwangom. Kvôli zraneniam, ktoré v boji utŕžil, odišiel do meditačného úzadia – do úzadia, ktoré trvalo desať rokov.
     Počas týchto rokov pokračoval Yu Shengyan v tréningu podľa Yan Wushiho inštrukcií a taktiež veľa cestoval. Dosiahol významný pokrok a už dávno patril medzi špičkových odborníkov bojového umenia. Avšak, keďže svojho učiteľa nevidel desať rokov, bolo zrejmé, že ich vzťah mal určité medzery. Naviac, ako úroveň bojového majstrovstva Yan Wushiho rástlo, rástla aj bázeň a rešpekt v srdci Yu Shengyana. Zvyčajne pôsobil veľmi ležérne, ale pred Yan Wushim sa táto ležérnosť zmenila na akúsi opatrnosť.
     S rukami založeným za chrbtom Yan Wushi ľahostajne povedal: „Pred mnohými rokmi som videl súboj medzi Qi Fenggem a Hulugom. Obaja, Shen Qiao a Kunye sú ich žiaci, ale ešte stále sú mladí. Bez ohľadu na to, aké majú zručnosti, je nemožné, aby ich súboj prekonal ten slávny medzi Qi a Hu. Priviedol som ťa sem preto, lebo rýchly prúd vody a drsná krajina vytvára spojenie hĺbok nebies s duchom zeme – je to akurátne miesto na cvičenie a pochopenie tajov bojových umení. Keď som bol v ústraní, nemal som čas sa o teba postarať. Teraz, keď som sa vrátil, nemôžem ťa už dlhšie nechať stagnovať. Potrebuješ sa posunúť. Zostaneš tu cvičiť pokiaľ nedosiahneš piaty stupeň princípov techniky Oslnivý let Fénixa[16].“
     Do srdca Yu Shengyana sa zrazu vkradol pocit ukrivdenia. Počas posledných desiatich rokov a dokonca aj na svojich cestách nevynechal ani jeden deň na tréning. Teraz, len dvadsaťročný, dosiahol už štvrtú úroveň zvládnutia princípov techniky Oslnivý let Fénixa a bol uznávaný za jedného z najlepších mladšej generácie. Sám so sebou bol vcelku spokojný, ale po slovách Yan Wushiho to vyzeralo, akoby nedosiahol nič, čo by stálo za to.
     Akoby vedel aké pocity Yu Shengyan zažíva, Yan Wushi zdvihol kútiky úst do sarkastického úsmevu: „Ja som v tvojom veku dosiahol už šiesty stupeň. Na čo si tak pyšný? Prečo ma nevyzveš namiesto bojovania s tými malými rybami?“
     Vlasy na spánkoch mu pretkávali strieborné šediny, ale ani trochu to neuberalo z jeho šarmu. V podstate ten náznak úsmevu ešte viac podčiarkoval jeho kúzlo a človek mal problém odtrhnúť oči od jeho pekného vzhľadu. Jeho biele rúcho šušťalo v poryvoch vetra, ale on sám bol neotrasiteľný. Len tam tak jednoducho stál s rukami založenými za chrbtom, ale jeho aura odstrašovala takou aroganciou, akoby sa na všetkých vyzývavo pozeral z vrchu.
     Yu Shengyan stál oproti nemu a zrazu ho ovládol tak zadúšajúci pocit, že ho to donútilo pár krokov ustúpiť.
     V hlbokej úcte a strachu zvolal: „Majster je obdarený až nebeským talentom, akoby som sa ja, majstrov žiak, mohol opovážiť!“
     „Vlož do útoku všetku svoju silu a schopnosti. Chcem vedieť, aký si urobil pokrok počas týchto rokov.“
     Odkedy jeho majster odišiel do ústrania, Yu Shengyan nikdy netestoval svoje bojové schopnosti, takže po výzve mierne zaváhal, ale zároveň mal nutkanie skúsiť to. Toto váhanie však zmizlo akonáhle zbadal náznak netrpezlivosti, ktorý sa mihol na tvári Yan Wushiho.
     „Tak potom prosím majstra o odpustenie za moju drzosť!“
     Skôr ako slová dozneli, jeho telo už bolo v pohybe v dokonalom súlade s jeho mysľou. Rukávy zavírili vo vzduchu a zrazu bol tesne pred Yan Wushim.
     Yu Shengyanov rukáv sa mihol, keď zaútočil dlaňou. V očiach iných ten pohyb nepôsobil vôbec silno. Bol skôr ako zdvihnutie kvetu počas jarného dňa alebo utieranie prachu počas letnej noci. Tá ľahkosť bola ako z iného sveta.
     Iba tí, ktorí by stáli blízko, by pocítili, že keď vystrel svoju dlaň, rastliny v okruhu jedného metra sa otriasli a rieka začala prúdiť opačným smerom. Jej vlny boli búrlivé a pena poletovala v prúde vzduchu, ktorý sa hnal k Yan Wushimu!
     Avšak tento nápor s hybnosťou, ktorá by dokázala zastaviť tok rieky alebo dokonca obrátiť príliv mora, sa tesne pred Yan Wushim rozdelil na dve strany, akoby bol blokovaný neviditeľnou stenou.
     Stále tam stál. Nepohol sa ani o kúsok. Akonáhle sa Yu Shengyanova dlaň priblížila k jeho očiam, jednoducho zdvihol prst.
     Len jeden prst, nič iné.
     Tento jediný prst prakticky zastavil Yu Shengyanov útok.
Yu Shengyan pocítil, ako sa prúd vzduchu okolo jeho útočiacej dlane obracia proti nemu. Protiprúd, ktorý vystrelil k jeho tvári bol niekoľkonásobne silnejší ako ten, ktorý vytvoril on sám. Užasnutý využil silu toho prúdu k rýchlemu ústupu!
     Ustúpil o viac ako desať krokov!
     Aj keď napokon získal rovnováhu na jednom z kameňov cestičky, bol stále otrasený strachom. „Ďakujem majstrovi za jeho milosrdenstvo!“
     Vo svete bojovníkov bolo len málo tých, ktorí by vydržali jeho úder dlaňou. Yu Shengyan bol predtým sám so sebou celkom spokojný. Ale Yan Wushi ho donútil v sebaobrane stiahnuť svoj útok a to len jedným prstom.
     „Našťastie, majster len testoval môj progres a nevyužil svoju výhodu k ďalšiemu útoku. Ak by to bol nepriateľ...“
     Keď sa v svojich myšlienkach dostal až sem, Yu Shengyana v panike zalial studený pot a už sa neodvažoval preceňovať sám seba.
     Yan Wushi, ktorý vedel, že jeho učeň pochopil, nemal v úmysle ďalej rozpitvávať túto udalosť. „Nemrhaj svojím talentom. O niekoľko dní odchádzam na nejaký čas do Tujue. Potom, ako dosiahneš piatu úroveň a ak tu nebude nič na práci, môžeš ísť vyhľadať svojho staršieho brata v bojových umeniach. Nestrácaj príliš veľa času ponevieraním sa a leňošením.“
     Yu Shengyan s rešpektom odvetil: „Áno.“
     Yan Wushi pokračoval: „Toto miesto je vytvorené silou prírody a je veľmi zriedka navštevované. Chcem si to tu obzrieť a ty nemusíš…“
     Prerušil ho rachotivý zvuk nad ich hlavami. Pozreli sa smerom k hluku a uvideli padať človeka, ktorý akoby bol sotený zhora. Pri páde lámal konáre až nakoniec skončil na dne útesu. Dokonca sa Yu Shengyan nezdržal a vyhŕkol bolestivé „au!“, keď telo s tupým nárazom dopadlo dole.
     Aj pre xiantian majstra by pád z tak vysokého štítu znamenal len veľmi malé šance na prežitie. Nehovoriac o tom, že tento človek nespadol bezdôvodne; muselo to byť aj kvôli ťažkým zraneniam, ktoré utrpel už skôr.
     „Majster?“ Yu Shengyan sa obrátil na Yan Wushiho pre inštrukcie.
     „Choď a pozri sa,“ vyzval ho Yan Wushi.
     Taoistické rúcho toho nešťastníka bolo na mnohých miestach dotrhané. Pravdepodobne to spôsobili nárazy na skaly a konáre stromov pri páde. Kvôli krvavým škvrnám z rán a aj čerstvej krvi zo zranení, ktoré spôsobil pád, nebolo nemožné rozpoznať jeho pôvodný vzhľad.
     Ležal tam v bezvedomí a v bezvládnej ruke už nedržal svoj meč. Ten dopadol kúsok od neho.
     „Obávam sa, že má dolámané kosti,“ Yu Shengyan prezeral spadnutého muža so zvrašteným obočím a svoj súcit s ním vyjadril mľasknutím jazyka. Zmeral mu pulz a zacítil, že má predsa len akú takú šancu prežiť.
     Ale pre človeka ako tento, aj keby bol jeho život zachránený, výsledok by mohol byť rovnako zlý ako smrť.
     V každom prípade Yu Shengyan bol učňom démonickej sekty . Aj keď bol ešte veľmi mladý, schopnosť láskavosti bola u neho limitovaná. Preto, aj keď mal pri sebe špeciálne liečivé tabletky Zázrak oživenia[17], takmer zázračný liečivý elixír, neprejavil úmysel použiť ich pre tohto človeka.
     Ale…
     „Majster, dnes sa mal odohrať súboj medzi Shen Qiaom a Kunyem. Mohla by byť táto osoba…“
     Yan Wushi tiež pristúpil. Namiesto toho, aby sa pozrel na bezvládneho muža, zdvihol jeho meč. Čepeľ meča bola chladná ako jesenné vody, bez najmenšieho poškodenia. Odraz rieky a hmly spôsobil, akoby sa samotná čepeľ vlnila. V blízkosti rukoväte boli vyryté štyri znaky.
     Yu Shengyan sa tiež pozrel a prekvapene vyhŕkol: „Meč Súcit sveta[18]! Tento meč patrí vodcovi klanu Purpurové sídlo Xuandu, takže tento človek je Shen Qiao!“
     Nemohol takmer uveriť, že ten smrteľne zranený človek je Shen Qiao a užasnuto zvolal: „Qi Fengge bol najmocnejší majster bojových umení. Ako je možné, že Shen Qiao, jeho osobný žiak a vodca klanu Xuandu bol takto neuveriteľne a totálne porazený?“
     Yu Shengyan si čupol k Shen Qiaovi so silne zvrašteným obočím: „Bolo by možné, že Kunyeho bojové umenie dosiahlo úroveň dokonca presahujúcu schopnosti jeho majstra Hulugu?“
     Ak by šlo o nejakú inú osobu, hoci aj z klanu Xuandu, Yan Wushi by sa o ňu nezaujímal a dokonca by jej nevenoval ani pohľad. Ale Shen Qiao, vodca klanu Xuandu, to bolo niečo úplne iné.
     Hodil meč Súcit sveta Yu Shengyanovi a potom chvíľu hľadel na Shen Qiaovu tvár, ktorá bola až nerozpoznateľná.
     Zrazu sa významne usmial: „Daj mu zatiaľ elixír.“

*** *** ***

[1]Xiantian experts – tento termín vychádza z taoizmu. Verí sa, že ľudia sa rodia s malým množstvom xiantian pokladov: esencia, qi, duch. Praktizovaním taoistickej kultivácie a vnútornej alchýmie môžu absorbovať a zušľachťovať qi prírodného sveta a zvyšovať svoje zásoby xiantian pokladov, ktoré poskytujú výhody pre zdravie a dlhovekosť. 

[2]Pohorie Xuandu – miesto, pohorie, kde sídlil taoistický klan rovnakého mena. Sídlo sa nazýva Purpurové sídlo Xuandu.

[3]Tujue – kočovná konfederácia turkického ľudu v stredovekej vnútornej Ázie, označovaná aj ako Göktürkovia

[4]Centrálne pláne – oblasť dolného toku Žltej rieky, kolísky čínskej civilizácie. Boli považované za stred sveta a v širšom kontexte označuje aj čínsku civilizáciu, vlastnú Čínu a regióny priamo riadené centralizovanými čínskymi vládami a dynastiami.

[5]Jemne povedané, že zomrel

[6]Osobný žiak – žiak, ktorý má veľmi dôverný vzťah so svojim majstrom, ktorý svojho žiaka učí osobne. Majster mu zvyčajne odovzdáva všetky znalosti a poznanie, ktoré sám vie.

[7]Close door meditation – kultivácia zatvorených dverí, ústranie. Zameriava sa na prekonanie ťažkostí v tréningu, liečenie rán, ale aj na hľadanie vnútornej sily, pokoja a rastu.

[8]Tuq King of the Left – Tugiský kráľ ľavice – vysoký úrad Xiongnu, titul známy aj ako „ľavý hodný/múdry princ/kráľ“, čo je výraz používaný čínskymi analytikmi v súvislosti s východotureckým kaganátom (tu známy ako Tujue) v 6. až 8. storočí, čo je historické prostredie, v ktorom sa tento román nachádza.
Tuqi kráľ ľavice bol všeobecne označený za nástupcu Chanyu/Khan, vodcu konfederácie kočovných skupín (Xiongnu/Tujue). Dva tituly boli udelené, dvom vrchným veliteľom, ktorých moc sa vzťahovala na ovládanie východného a západného územia. Tituly slúžili ako dve krídla podporujúce najvyššieho vodcu. Čínska interpretácia je, že ide o tituly „dôstojný princ ľavice (východu)“ a „dôstojný princ pravice (západu)“. Táto organizácia štátu bola tradičná pre euroázijské nomádske štáty od chánov po turkické chanáty.

[9]Qi – odkazuje na severnú dynastiu Qi v období existencie viacerých severných a južných dynastií

[10]Zhou – odkazuje severnú dynastiu Zhou v období existencie viacerých severných a južných dynastií

[11]Lichuan Institute – konfuciánska škola založená a podporovaná vládou; v tomto románe slúži aj ako konfuciánsky klan

[12]Tri školy – taoizmus, buddhizmus, konfucianizmus

[13]Mudrc – Sage – pocta/titul udeľovaný mníchom z tibetského buddhizmu s vysokými hodnosťami.

[14]Tuyuhun – mocné kráľovstvo založené euroázyjskými kočovníkmi spriaznenými so Xianbei v pohorí Qilian a na hornom toku Žltej rieky

[15]Purple Mansion of Xuandu – Purpurové sídlo Xuandu – v tomto románe najvyššie sídlo/palác klanu Xuandu

[16]Fundamental records of Phenix Oilin… vyspelá technika boja trénovaná v démonických sektách majúca 9 stupňov. Len málokto dosiahol úroveň Yan Wushiho (aktuálne 8. stupeň) … technika Oslnivý let Fénixa

[17]Špeciálna liečivá tabletka Zázrak oživenia – veľká liečivá tabletka/pilulka – takmer zázračný liečivý elixír

[18]Grieving Celestial Sword – 山河同悲 – doslovný preklad je Hory a rieky zdieľajú smútok. Zvolila som názov meč Súcit sveta. Hm… skormútený, žialiaci, smutný a predsa súcitiaci. Hory a rieky“ znamenajú celý svet/krajina/príroda.