007

Chceš byť slepý ako ja?

     Chen Gong zostal v pomykove stáť. Po chvíli sa zmohol na odpoveď: “To si priniesol ty?”
     Shen Qiao prikývol: „Nepožiadal si ma, aby som priniesol tri placky z oslím mäsom?”
     Chen Gong si všimol, že muž pred ním je oblečený inak. Teraz mal na sebe úplne nový modrý plášť. Ten pôvodný šedý mal rozprestretý pod sebou ako posteľnú plachtu. Muž bol čistý a upravený. Rovnako ako predtým. Možno sa niekde vykúpal a dal sa do poriadku.
     “Odkiaľ máš peniaze?” Chen Gong sa podozrievavo spýtal.
     Shen Qiao sa zasmial: “Samozrejme, že som ich získal poctivým spôsobom. Len sa pozri na môj stav. Myslíš si, že by som bol schopný kradnúť?”
     Chen Gong zavrčal: “Kto vie?”
     Napriek všetkému, aj tak zdvihol jednu placku. Keď sa jej dotkol, bola teplá a mäkká. Očividne čerstvo vytiahnutá z rúry. Rozbalil ju a s radosťou do nej zahryzol. Tá dobrota bola upečená do zlatista; keď sa do nej zahryzol, kvapkala z nej mäsová šťava a od lahodnej vône sa mu zbiehali slinky na jazyku.
     Chen Gong sa nezdržal a dve z nich zjedol na jeden šup. Pri poslednej zaváhal, ale po chvíli premýšľania sa rozhodol, že si ju nechá na ráno. Zje ju pred odchodom do práce.
     Otočil hlavu a pozrel na Shen Qiaoa. Ten aj naďalej sedel so skríženými nohami a v rukách držal bambusovú palicu. Oči mal zľahka privreté. Chen Gong si nebol istý, či len odpočíva so zatvorenými očami alebo o niečom premýšľa.
     “Hej,“ nezdržal sa. „Odkiaľ si?”
     Shen Qiao pokrútil hlavou: “Neviem. Počas cesty som spadol a poranil som si hlavu. Stratil som pamäť.”
     “Ak o tom nechceš hovoriť, tak nehovor! Načo si vymýšľať výhovorky! Myslíš si, že je také ľahké ma oklamať?” Znechutený Chen Gong stratil záujem o rozhovor a rovno si ľahol.
     Ale potom – možno preto, že sa prejedol, Chen Gong si nevedel nájsť správnu polohu. Prehadzoval sa, ale spánok neprichádzal. Napokon to nevydržal a opäť otvoril ústa: “Hej! Vážne, čo si robil cez deň? Ako sa ti podarilo zarobiť peniaze?”
     Z druhej strany sa ozval tichý hlas: “Čítaním osudu z dlane.“
     Chen Gong sa zaraz s hrmotom posadil: “Ty vieš veštiť z dlaní?”
     Shen Qiao aj naďalej sedel s prekríženými nohami. “V skutočnosti by som to nenazval veštením,“ usmial sa. „Či už je človek bohatý alebo chudobný, na jeho dlani sú vždy malé náznaky. Je to len malý trik, ako zarobiť trochu peňazí.”
     Chen Gonga to zaujalo: “Tak prečo sa nepozrieš na tie moje? Budem v budúcnosti bohatý?“
     Shen Qiao odpovedal: “Dovoľ mi dotknúť sa ich.”
     Chen Gong mu podal svoje ruky a Shen Qiao po nich chvíľu prechádzal prstami. “Si zvyknutý nosiť ťažké predmety, takže pracuješ ako sezónny robotník buď v obchode s ryžou, alebo na móle, však?”
     “Čo iné?” Chen Gong nebol hlúpy. Vedel, že Shen Qiao musel cítiť jeho výrazné mozole na rukách a z toho vyvodil svoj predpoklad.
     “Si tvrdohlavý, s neústupnou povahou, ktorá si len tak ľahko neprizná porážku. Zároveň si aj trochu nedôverčivý. Musel si odísť od rodiny v mladom veku a je pravdepodobné, že máš nevlastnú matku alebo nevlastného otca.”
     “Čo ešte?” vyhŕkol Chen Gong s rozšírenými očami.
     Shen Qiao sa usmial: “V týchto nepokojných časoch sa môžeš chopiť príležitosti a vstúpiť do armády. Tam môžeš so svojou povahou dosiahnuť veľké úspechy.”
     “Ako si na to všetko prišiel?”
     Shen Qiao mu vysvetlil: “Máš miestny prízvuk, preto nie je možné, aby si bol utečenec, ktorý sem utiekol pred hladomorom. Miestni obyvatelia zvyčajne majú domy. Teda pokiaľ sa ich rodinám niečo nestalo. Vzhľadom na tvoju povahu je pravdepodobnejšia situácia, ktorú som práve povedal. Teda, že si odišiel z domu. Ale aj keď si sa s rodinou nezhodol, ak je tvoj biologický otec alebo matka stále nablízku, je nepravdepodobné, že by len tak sedeli a pozerali sa, ako trpíš vonku vo vetre a daždi. Takže buď si tvoj otec vzal zlú macochu, alebo obaja rodičia zomreli, keď si bol ešte malý.”
     Shen Qiaové trpezlivé vysvetlenie nakoniec Chen Gonga takmer presvedčilo.
     Znova sa spýtal: “Dobre, ale ako vieš, že môžem v armáde dosiahnuť úspech?“
     “Nechcel si byť šikanovaný svojou nevlastnou matkou, preto si ušiel z domu s takým hnevom, že radšej chceš žiť tu akoby si sa mal vrátiť. Včera večer si sa pobil so žobrákmi kvôli mäsovej placke. Z toho usudzujem, že si človek, ktorý je bezohľadný tak k sebe, ako aj k iným. Ak je tak, dobre zapadneš do vojenského prostredia.“
     Chen Gong sa odmerane uškrnul: “Takže, vlastne sa na ľudí ako som ja jednoducho pozeráš zvrchu, však? Na človeka, ktorý si nedokáže naplniť ani vlastný žalúdok a tak ti ukradne tvoje jedlo. Táraš a robíš si zo mňa srandu!“
     Shen Qiao sa usmial: “Akoby som sa mohol z teba vysmieval, keď som sám v tak žalostnom stave. Nechcel si aby som ti ukázal, ako čítam z dlaní a veštím? Vysvetľujem to na tebe. Je to celkom presné, však? Nedá sa tým zarobiť veľa, ale stále je to dosť na jedlo.“
     “Znie to pekne a si dobrý rozprávač. Akoby si všetko vedel. Tak prečo si stále taký skleslý? Okradli ťa banditi?”
     “Možno. Nepamätám si to. Niekedy je moja myseľ jasná, inokedy nie. Mnohé veci sú neostré akoby zahmlené. Našťastie si mi dovolil zostať tu, inak naozaj neviem, kde by som strávil tieto noci. Vlastne ti dlžím poďakovanie!“
     Po toľkej chvále sa Chen Gong cítil oveľa lepším človekom. Dokonca sa cítil v práve za to, že mu Shen Qiao musel dal tie tri placky. Akoby to bolo naozaj za ochranu, ktorú mu Chen Gong poskytuje.
     “Dobre, takže aj zajtra tri oslie placky! Nemysli si, že ti to prejde len vďaka tomu, že sa so mnou tak dlho rozprávaš!”
     „V poriadku.“
     Keď sa nasledujúci večer Chen Gong vrátil do ošarpaného chrámu, na rovnakom mieste ako predtým ležali tri placky plnené oslím mäsom. Na druhej strane miestnosti mal jednu v ruke aj Shen Qiao. Jedol ju takým vyrovnaným spôsobom, že to vyzeralo, akoby to nebola placka, ale nejaké exotická pochúťka.
     „Aká pretvárka!“ Chen Gong si zašomral pre seba a potom otvoril balíček a zúrivo si odhryzol.
     Ďalší večer, keď sa Chen Gong vrátil, boli tam opäť tri placky ako predtým. Nepáral sa so zdvorilosťou a jednu zjedol. A hoci mu Shen Qiao s miernosťou jemu vlastnou odpovedal na každú otázku, Chen Gong jednoducho cítil, že k sebe nepatria. Boli rozdielni po všetkých stránkach. Chen Gong ledva rozumel tomu, čo Shen Qiao hovoril. A na druhej snaha Chen Gonga podvoliť si a šikanovať Shen Qiaoa vychádzala na prázdno. Akoby búšil do bavlnenej vaty. Hoci predvádzal svoju nadradenosť, nakoniec to bol on sám, kto zostal mrzutý.
     Intuícia mu napovedala, že Shen Qiao nie je obyčajný človek. Nie kvôli jeho bezchybne čistému oblečeniu, ktorý mu prepožičiaval auru rafinovanej krehkosti učenca. Bol to vnútorný pocit, ktorý sa dal ťažko vysvetliť alebo pochopiť.
     Hoci obaja zdieľali prístrešie toho ošarpaného chrámu, Chen Gong mal pocit menejcennosti.
     Chen Gongovi sa tento pocit nepáčil, a preto nemal rád ani Shen Qiaoa.
     V chráme bolo chladno a cez popraskané múry sa preháňal studený vietor. Najväčšiu žijúcu populáciu okrem dvoch ľudí tvorili krysy. Chen Gong zrazu pocítil, ako mu niečo hryzie jeho ošúchanú obuv. Vyhŕkol od bolesti, ale keďže sa mu nechcelo vstávať len preto, aby si vylial zlosť na potkanovi, jednoducho sa pevnejšie schúlil do klbka.
     Do svišťania vetra sa zrazu vmiesilo čosi ako zvuk krokov z vonku.
     Ale kto by šiel do tejto diery v takom zlom počasí?
     Chen Gonga sa už začal zmocňovať spánok, keď zrazu začul Shen Qiaoa: “Niekto prichádza.”
     Akonáhle otvoril oči, uvidel niekoľko postáv, ktoré potichu vkĺzli dovnútra. S kyjmi v rukách. Dve vpredu mu pripadali strašne povedome. Keď sa lepšie prizrel, spoznal v nich žobrákov, ktorých nedávno vyhnal z chrámu.
     Chen Gongom trhlo a okamžite sa prebral. Rýchlo sa postavil na nohy: “Čo tu do čerta chcete?!”
     Jeden z nich sa zasmial: “Pán Chen, ah, pán Chen. V ten deň si bol tak odvážny, že si nás dokonca vyhodil! Ale dnes sme si zavolali na pomoc bratov z mestského žobráckeho gangu. Uvidíme, či budeš mať odvahu správať sa arogantne!”
     Chen Gong si odpľul. “Aký žobrácky gang?! Ste len banda ničotných žobrákov, ktorá sa tu vláči. Nehanbíš sa nazývať ju žobráckou gangom?”
     „Tvoj koniec je tu a ty sa ešte stále rozdrapuješ?“ skríkol druhý muž nahnevane. “Tak potom nežobri o zmilovanie! Bratia, toto je ten bastard, ktorý zabral naše územie! Aha, a tam je ešte ten nový. Ten má peniaze. Na nich. Z toho, čo im vezmeme, si dáme spolu rundu dobrého pitiva!“
     Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že Chen Gong je bez peňazí. Ak by aj mal nejaké pri sebe, pravdepodobne mu stačili nanajvýš na pár žemlí. Ten druhý bol však niečo iné. Jeho šaty boli čisté a upravené. Aj keby neurobili nič iné, len ich z neho strhli, určite by ich vedeli predať za pekných pár desiatok medenákov.
     Na Chen Gonga sa naraz vrhlo päť či šesť postáv. Hoci mal Chen Gong brutálne schopnosti a nemilosrdnú statočnosť, stále bol ani nie dvadsaťročným tínedžerom. Druhá strana bola oveľa silnejšia – no a v početnej prevahe. Zrazili ho k zemi a zúrivo ho bili. Údery dopadali na celé telo a do tváre. Hoci ho nemali v úmysle zabiť, aj tak ho bili zo všetkých síl. Z roztrhnutej pery sa spustila krv. Chen Gong nemal inú možnosť, len sa snažiť čo najviac chrániť zraniteľné časti svojho tela pred kopancami.
     Žobráci prehľadali Chen Gonga a nakoniec našli len tridsať medenákov. Jeden z nich si odpľul a posťažoval sa: “Aká smola! Je to niktoš! Lai starec, nehovoril si, že má pri sebe aspoň päťdesiat medenákov?”
     Lai sa ospravedlňujúco usmial: “Možno ich všetky minul, ale je tu predsa ešte jeden. Tam!“
     Keď žobráci obrátili svoju pozornosť na Shen Qiaoa, uvideli, že počas celej doby zostal sedieť na mieste akoby skamenený strachom. V rukách držal bambusovú tyč a nehýbal sa.
     Jeden žobrák prekvapene zvolal: „Má niečo s očami? Je slepý?”
     Majúc za sebou početnú prevahu, žobrák Lai zrúkol: “Hej! Daj mi svoje peniaze a my ťa za to nezbijeme! Počuješ ma?”
     Shen Qiao pokrútil hlavou: “Svoje peniaze som si zarobil tvrdou prácou. Nemôžem ti ich dať.”
     Lai sa uškrnul: “Oho? Aký odvážny! Dobre, tak si ich nechaj. Pred dvoma dňami si nám nedal ani placku s oslím mäsom. Zbijeme ťa do krvi a tvoje peniaze budú naše!”
     Spoločne sa na Shen Qiaoa vrhli. Rovnako ako predtým na Chen Gonga. Tohto chabo vyzerajúceho učenca vôbec nebrali vážne.
     Lai bol najrýchlejší. Jeho päsť sa rútila k tvári Shen Qiaoa, pričom druhou rukou ho chcel zdrapiť za lem plášťa.
     Z jeho postoja sa dalo usudzovať, že úderom do tváre chcel muža zraziť k zemi a potom sa na neho vrhnúť.
     Jeho zápästie však zrazu explodovalo prenikavou bolesťou.
     Skríkol, ale skôr než si stihol uvedomiť, čo sa práve stalo, dostal ďalší úder pod pás. Tento úder ho poslal preč, pričom vrazil do druha vedľa seba. Obaja skončili na zemi.
     V ošarpanom chráme nebolo žiadne svetlo. Vo veternej noci, ako bola táto, mesiac svietil len veľmi chabo a občas ho prekryli prechádzajúce mraky.
     Nikto nevidel prečo Lai spadol, takže nikto z nich sa nezastavil – a pokračovali v útoku na Shen Qiaoa.
     Nasledoval zvuk niekoľko ďalších úderov a ďalší muži padali k zemi.
     “Čo sú to za čary?” Lai sa nechcel vzdať. Keď sa mu podarilo dostať sa na nohy, znovu zaútočil.
     Shen Qiao videl veľmi málo. Jeho oči boli ešte stále nezdravé. V noci, keď bolo svetlo slabé, videl len rozmazané tiene. V okamihu neopatrnosti ho Lai strčil priamo do hrude, čo ho donútilo bolestivo sa nadýchnuť studeného vzduchu.
     Po tomto úspešnom útoku chcel Lai vytrhnúť bambusovú palicu, ktorú držal Shen Qiao v ruke. Avšak zrazu zacítil tupú bolesť v oblasti pása spôsobenú tou palicou. Útok nebol nijak rýchly, ale aj tak Lei nebol schopný palicu schmatnúť. Namiesto toho utŕžil úder do nosa. Skríkol od bolesti. Inštinktívne sa chytil za nos a s krvou presakujúcou cez prsty sa odporúčal mimo.
     Nikto neočakával takýto prekvapivý spád. Chen Gong bez pohybu sledoval ako Shen Qiao víril okolo seba bambusovou tyčou. Jeho pohyby vyzerali úplne náhodne, ale žobráci sa k nemu vôbec nedokázali priblížiť. Namiesto toho od neho odlietali, keď sa dostali do stretu s tou palicou a čoskoro sa s krikom váľali po zemi.
     „Som k vám milostivý,“ zvolal Shen Qiao, “ale vy ste nepoučiteľní a nechcete odísť. Vari chcete, aby som vám vypichol oči? Chcete byť slepí ako som ja?“
     Jeho hlas bol tichý a uprostred kvílenia vetra znel mimoriadne desivo. Akoby prehovoril duch.
     Lai a ostatní sa neodvažovali dlhšie zostať. Vyškriabali sa na nohy a vydesene ustupovali. Tentoraz sa neodvážili ani sa plano vyhrážať. Hroziac, že na svojom úteku pustia do nohavíc, v okamihu zmizli.
     “Mal si im vypichnúť oči!“ s nepriateľstvom v hlase vyhŕkol Chen Gong. “Prečo šetriť takých ľudí, ako sú oni!“
     Shen Qiao sa opieral o svoju bambusovú tyč a nereagoval. Len stúpajúci a klesajúci pohyb ramien prezrádzal, že lapá po dychu.
     Chen Gong konečne pochopil, že keby Shen Qiao práve nezahnal všetkých tých žobrákov, on sám by bol v ich rukách iba hračkou. Naviac si uvedomil ako sa predtým na Shen Qiaoa osopoval. Našťastie pre neho, Shen Qiao nebral jeho komandovanie ako urážku, inak…
     Trochu vystrašene sa omnoho zdvorilejšie spýtal: “Hej! Uhm, Shen Qiao? Pán Shen? Vážený pán Shen?”
     Hneď ako prehovoril, Shen Qiao sa odrazu zosunul k zemi a zostal v bezvedomí ležať.
     Chen Gong na neho len bezmocne civel.