Zobudený kostlivec

Anna sa pohodlne posadila s vystretým chrbtom, rukami v lone a nohami opretými o podložku. Zatvorila oči a nechala sa viesť učiteľkou.

„Sledujte svoj dych a výdych, preciťujte kade prechádza, vráťte sa tam, kde sa cítite najlepšie…“

Anne pri meditácii najviac pomáhal pocit v rukách. Raz slabší, inokedy silný. Od tohto pocitu postupne prechádzala cez celé svoje telo. Cítila, ako prúd energie stúpa od nôh a rozširuje sa postupne vyššie a vyššie… až vníma vlny svetla, ako žiaria z jej stredu. Tentokrát nedokázala udržať tento stav spojenia tela a mysle dlho. Myseľ je ubiehala preč. Nevedela dosiahnuť stav, keď by rušivé myšlienky a obrazy nechala len prejsť a nezastavovala by sa pri nich.

Vo vcelku pokojnom živote, ktorý viedla, sa jej objavil nečakaný problém. Z hĺbky podvedomia sa prihlásil o slovo akýsi kostlivec. Nevedela ho identifikovať, ale vedela, čo v nej vyvoláva. Hnev, veľký hnev. Osobu, ktorá zrejme ani netušila, akú pandorinu skrinku v Anne otvorila, by najradšej vykopla až na Mesiac.

„Takého človeka nechcem mať v svojom živote!“ zlostne pomyselne dupkala, ale aj si uvedomovala, že je to tak. Narcis s arogantným egom. Nedospelé decko, ktoré túži po uznaní a to uznanie si vydupkáva sprvu nenápadnou, ale postupne zosilňujúcou manipuláciu. Nedospelé decko, ktoré dáva na obdiv svoje vlohy a schopnosti… ja, Ja, JA. Chlapec v tele dospelého muža, ktorý chce mať navrch a preto reaguje na námietky, či iné názory nie pekným spôsobom. V spoločnosti, do ktorej rada chodievala, sledovala ako sa tieto črty povahy tejto konkrétnej osoby postupne rozvíjali.

Ona sama s ním do priamej konfrontácie neprišla, ale už niekoľkokrát bola svedkom, ako sa z malej poznámky rozvinula búrka. Neskôr tie námietky neboli ani malé a ani slušné. Akcia a reakcia. Aké jednoduché!

Jed sa pomaly, ale iste šíril. Nepovažovala za potrebné do toho zasahovať. Všetci sú predsa dospelí a snáď vedia, čo robiť v konfliktných situáciách. Niektorým to možno ani nevadilo.

Ale Annu to zvláštnym spôsobom zraňovalo. Až tak, že sa danej osobe začala vyhýbať, ale ak chcela zotrvať v danej spoločnosti, v danom spolku, nevyhnutne s tým mužom prichádzala do styku.

Po prvom návale hnevu, že čo si ten chlap o sebe myslí, po prvom impulzívnom pocite, že toto predsa musí vyriešiť, sa stiahla a nechala čas, aby zapracoval. Pomohlo aj to, že nečakane trošku ochorela a tak do klubu nechodila. Nuž a potom si spomenula, že takmer zabudla na seminár, na ktorý sa prihlásila pred takmer dvoma mesiacmi.

Seminár o transformácii mysle, transformácii vnútorných zranení. Nebol to prvý seminár a už si na nich čo to vyriešila, prípadne sa jej otvorili iné obzory nazerania na to, čo sa dialo v jej živote. Seminár prišiel ako na zavolanie. Aká náhoda.

A tak teraz sedela s narovnaným chrbtom oproti kolegovi, ktorý ju mentálne podporoval. Bol tam pre ňu, ale ona ho po chvíli prestala vnímať. Jej úlohou bolo spojiť sa so zraniteľnosťou. S tou, ktorá v nej vyvoláva hnev a aj iné negatívne pocity. Hoci sa predtým snažila túto zraniteľnosť, ten pocit pomenovať, teraz to neurobila. Vedela, že to aj tak nemá význam. Podľa inštrukcií sa teda spájala so svojim telom a sledovala, kde je tá zraniteľnosť usadená. Usadená na úrovni tela. Po čase začala vnímať silnejší tlak v oblasti srdca, ale nezostal tam dlho. Presunul sa do oblasti hrdla medzi kľúčnymi kosťami. A tam zostal a silnel. Vedela, že našla to, čo hľadala. Sústredila sa a myseľ sa jej vyprázdnila.

Zrazu jej pred vnútorným zrakom preletel obraz. Gita! Čo tu robí Gita! Tá je predsa dávno minulosťou!

S presnou jasnosťou zrazu intenzívne cítila to, čo s ňou zažívala. Bývalá priateľa, bývalá šéfka. Keď k nej vtedy nastúpila, nestačila sa diviť zvláštnej premene. Nič jej nebolo dobré, ktokoľvek s ňou nesúhlasil, to mal na mále. Jej podriadené? Nuž jej podriadené sa stali ľahkým terčom jej nálad. Anna by si nikdy nepomyslela, že sa stane obeťou šikany. A už vonkoncom nie, že ten útok príde zo strany jej priateľky. Tá ju napádala, vyčítala jej nedostatky, robila prieky. Anna sa totiž dopustila zločinu. Postavila sa na stranu svojich kolegýň a tým sa pre Gitu stala nepriateľom. A keďže tento nepriateľ bol slabý, tak robila všetko preto, aby svoj tlak prehlbovala a nepriateľa zlomila.

Navonok sa prezentovala ako šarmantná, bystrá žena. Viedla maličké oddelenie, ale blízko k vplyvným nadriadeným, ktorým sa rada sťažovala na neschopných podriadených, ktorých musí ona „hviezda jasná“ prevychovať.

S Gitou neskôr veľmi formálne ukončila priateľstvo. Sme teraz kolegyne, lepšie povedané, sme teraz v podriadenom a nadriadenom vzťahu a to naše priateľstvo utrpelo smrteľný úder. Odteraz budeme „iba“ kolegyne a nebudeme tento pracovný vzťah komplikovať priateľstvom.

Nepomohlo to!

Šikana sa dostala aj na stôl nadriadeným a Anna postupne zažívala o čom je strata podpory. Gitu mali v zuboch viacerí a Anne ticho fandili – aj jej šikanované kolegyne, ale keď malo ísť do tuhého, uskočili. Buď boli zastrašené alebo sa len tak ľudsky báli. Nakoniec to vyšlo na rovnako. Gita dokázala byť ako med, ale aj ako otrava.

„Nesmieš vyjadriť svoj názor! Musíš poslúchať. Nie si dosť dobrá!“

Silnejúca bolesť v hrdle potvrdzovala, že to bol zásah do čierneho. V ušiach zachytila pokojný hlas učiteľky: „Keď to budete cítiť, použite vonkajší zdroj.“

Anna sa nadýchla a odplašila Gitu preč. Aký zdroj? Toto ju vždy vyrušovalo. Nemala jasný zdroj podpornej sily a predtým buď cvičením neprešla, alebo sa niečo nečakane vynorilo. Takže ani teraz sa nepustila do hľadania zdroja, pomocou ktorého by svoju zraniteľnosť ošetrila a buď ju zmiernila alebo úplne zahnala a nahradila niečím posilňujúcim.

V mysli sa jej zrazu vynoril snový obraz a slová: „Som smrť, som tvoja kamarátka. Som tá, čo otvára vrátka.“

Dávny sen, dávny zdroj. Sen, na ktorý sa nezabúda!

S touto myšlienkou a podporujúcim obrazom z toho dávneho sna sa vrátila do tela a pomaly ukončila cvičenie. Zistila dve dôležité veci.

Ten protivný chlap je len zástupný problém – druhotná príčina. Vytvoril podmienky na to, aby sa stará zraniteľnosť, ktorá nebola úplne vykorenená, ako si Anna trochu naivne myslela, znova prihlásila o slovo. Starý kostlivec.

A v neposlednom rade znovuobjavila svoj silný podporujúci zdroj. Je stále s ňou, je priamo v nej. Je to jej vlastná sila. Len na ňu nesmie zabúdať.