015

Dve sily

     Yan Wushiho tie slová rozčúlili. Podráždene sa zasmial: “Myseľ klanového vodcu Shena je naozaj široká ako oceán! Škoda, že nie všetci z hory Xuandu sú ako ty. Ako by inak mohli dopustiť, aby Kunye zrazil veľkého Qi Fenggeho žiaka z útesu?“
     Shen Qiao pokrútil hlavou, ale neodpovedal.
     Jeho pamäť bola stále zahmlená a nejasná. Pamätal si len zlomky udalostí a keďže detaily boja a svojho pádu nepoznal, nemal k tomu čo povedať.
     Yan Wushi však na neho zrazu bez varovania zaútočil dlaňou.
     Nebol to predstieraný útok ani detinská hra, ktorou by Shen Qiaoa testoval. Bol to solídny úder, do ktorého vložil tretinu svojej sily.
     Bol medzi nimi priepastný rozdiel. Aj keby Yan Wushi vložil do úderu namiesto tridsiatich percent svojho bojového potenciálu len desať, Shen Qiao by bol proti nemu úplne bezmocný.
     Náhodný pozorovateľ by určite uveril, že Yan Wushi má v úmysle zabiť a Shen Qiao nemá šancu uniknúť.
     Shen Qiaov dych sa stal prerývaným. Krv mu stúpala do hrdla, ale darilo sa mu ju nasilu potláčať. Vnútorná qi Yan Wushiho bola presne taká ako on sám. Zúrivo a panovačne sa rútila vpred ako prúd veľkej, divokej a nespútanej rieky. V svojej sile bola takmer hmotná.
     V tomto zúfalom okamihu na hranici života a smrti Shen Qiaove srdce zrazu naplnil pokoj a zvláštny pocit ľahkosti.
     Pred jeho očami sa rozprestierala rovnaká čierna tma, ale za tou tmou zrazu zažiarila nekonečná galaxia hviezd.
     Vesmír bol bezodný; nebesia a zem bez hraníc. Svet sa vyvíjal a rozpínal od počiatkov vekov. V tej nezmernosti bola existencia ľudí neuveriteľne bezvýznamná. Ak by som splynul s nebesami, dosiahol božskú úroveň a vrátil sa do prvotnej prázdnoty, potom hory a rieky, slnko a mesiac, obloha a oblaky, to všetko by som bol ja. Už by viac neexistovala žiadna bariéra medzi mnou a všetkým, čo vo svete existuje.
     To bolo to, čo v tomto momente Shen Qiao cítil.
     Nevedel povedať, či je to kvôli tomu, že sa fragmenty jeho roztrieštených spomienok vynorili zo zabudnutia alebo preto, že sa mu význam textu, ktorý čítal zo zvitku Stratégie rumelkového slnka hlboko vryl do srdca. Dôverne známe slová sa vynárali v jeho mysli a spôsobovali, že v jeho srdci zavládol pokoj rovnaký ako jemné svetlo mesiaca žiariace cez listy stromov – ako slabé záblesky. Éterické a jasné.
     Jeho vnútorná qi, stratená a stagnujúca, začala ako slabý pramienok prúdiť celým jeho telom – jemná, bezhraničná a nekonečná.
     Úder Yan Wushiho dlane dopadal silou hory a rýchlosťou víriacej víchrice. Žiadny obyčajný človek nebol schopný zachytiť ten nápor voľným okom, ale Shen Qiao to videl úplne jasne. Chrbtom sa opieral o stenu. Nemal kam uniknúť. Jeho jedinou možnosťou bolo postaviť sa útoku čelom.
     So svojim slabým a chorým telom stál proti tridsiatim percentám bojovej sily Yan Wushiho.
     Yan Wushi kedysi bojoval ako rovnocenný súper v čestných súbojoch s Qi Fenggem a Cui Youwangom. Boli to najlepší svetoví majstri bojových umení, veľmajstri svojej doby. Bol tiež hrozivo mocný. Nielen Shen Qiao, ale dokonca aj Murong Qin, najlepší expert bojového umenia cisárstva Qi, by sa musel mať na pozore pred tretinovou silou Yan Wushiho.
     A predsa, Shen Qiao takýto tlak skutočne ustál.
     Nerozmliaždil sa o stenu, ani nevypľul krv a nezomrel.
     Jeho tvár bola bledá, až priesvitná, ale jeho nohy sa nepohli ani o centimeter. Rukávy mu vysoko zavírili v dôsledku útočiacej qi. Dokonca aj stuha, ktorou mal zviazané vlasy, sa uvoľnila. Dlhé vlasy mu padli na plecia, víriac divoko pod náporom energie.
     Dve sily stáli proti sebe, jedna silná a druhá slabá, ale na chvíľu tá slabá neustupovala.
     Yan Wushi mierne nadvihol obočie, ale nezdalo sa, že by bol prekvapený. Práve naopak – jeho výraz prezrádzal, že to skôr očakával.
     Učenie klanu hory Xuandu sa zameriava na kultivovanie duchovného pokoja. Nezasahovanie a neovplyvňovanie svetských záležitostí. Silnému čeliť silou, slabému s jemnosťou. Keď je zjednotenie dokonalé a kompletné, vôľa nebies sa stane čistou ako voda.
     Tieto slová náhle preleteli Shen Qiaovou mysľou.
     Ale potom si uvedomil, že jeho prejavený potenciál má len veľmi málo spoločné s Xuandu učením, ale skôr s…
     Jeho vnútorná qi vykazovala nepatrné náznaky podobnosti s Yan Wushiho qi. Keď sa tieto dve vlny vzájomne konfrontovali, taktiež sa vzájomne ovplyvňovali. Očividne pochádzali z toho istého zdroja.
     Avšak rozdiel v ich energiách bol skutočne príliš veľký. Yan Wushi nemusel vynaložiť v podstate žiadne ďalšie úsilie – len máličko pritlačil a Shen Qiao to už nebol schopný ďalej znášať. Jeho tvár nadobudla ešte chorobnejší výzor a z úst sa mu vyhrnula krv.
     V tej chvíli Yan Wushi stiahol ruku.
     “Takže, je to naozaj tak,“ povedal s mimoriadne živým záujmom. “Tušil som to, keď som ti vtedy meral pulz. Predtým si čerpal znalosti zo zvitku zo Stratégie rumelkového slnka ukrytého v hore Xuandu. Dal ti ho Qi Fengge, že?”
     Shen Qiao počul v ušiach len bzučanie a hlas Yan Wushiho mu znel, akoby prichádzal z veľkej diaľky. Bezvládne sa popri stene zošuchol dole. “Takže tú noc v Chuyun chráme,“ zastonal, „si mi dal čítať ten zvitok zámerne?“
     Yan Wushi odvetil: “Máš pravdu. Stratégia rumelkového slnka má päť zväzkov a zvitok Stratená duša je ukrytý v hore Xuandu. Ako Qi Fenggeho nástupca si ten zvitok musel študovať. V každom prípade si mal šťastie, že si prežil ten pád z Polkrokového štítu. Tvoje šance boli mizivé, ale teraz sa dokonca aj tvoj zrak a bojové schopnosti postupne obnovujú. Nezdá sa ti to zvláštne?“
     “Tvoje telo si pamätá tréning v súlade so Stratégiou rumelkového slnka aj napriek tomu, že si stratil pamäť. To vlákno pravej qi sa už dávno stalo tvojou súčasťou a pomaly ti pomáha zotavovať sa. V tú noc som ťa nechal čítať zvitok Klamlivé myšlienky, pretože som chcel stimulovať tvoje spomienky – všetko, čo si už poznal. Chcel som zistiť, či dokážeš integrovať obsah z oboch zvitkov a spojiť ich do jedného celku.”
     Shen Qiao mal sotva silu dýchať. S námahou odvetil: “Som len obyčajný mrzák. Prečo mi klanový majster Yan venuje toľko pozornosti?“
     Yan Wushi sa figliarsky uškrnul: “Znovuobjavený zvitok Klamlivé myšlienky chcú získať všetci a za akúkoľvek cenu. Nuž, ale ja som originál zničil. Obsah zvitku počuli len tí, ktorí boli v tom chráme. Po návrate do svojich klanov si určite zapísali všetko, čo počuli. A aby ostatných poplietli, určite tam dopísali aj falošné časti a tak vytvorili niekoľko rôznych verzií. Je veľa klanov, ktoré v chráme nemali svojich zástupcov. Keď sa dozvedia, čo sa stalo, akoby mohli zostať nečinnými? Vyskúšajú všetky možné metódy, aby získali pravú kópiu toho zvitku. A tak sa rozhorí konflikt za konfliktom bez ohľadu na to, či bude otvorený alebo skrytý. Nemyslíš, že je to nesmierne zaujímavé?“
     Shen Qiao zatvoril oči. “A čo z toho budeš mať ty?”
     “Samozrejme, že z toho niečo budem mať, ale to nie je tvoja starosť, takže sa nemusíš obávať. Všetko, čo potrebuješ vedieť je, že aj ty máš z tohto incidentu veľký úžitok. V každom prípade ten, kto mal možnosť čo i len nahliadnuť do niektorého zo zvitkov, je považovaný za veľkého šťastlivca. Je len málo tých, ktorí mohli študovať až dva zvitky ako ty. Pokračuj v svojom tréningu a nie je vylúčené, že sa tvoje bojové umenie dostane na predchádzajúcu úroveň. Keď už o tom hovoríme, nemal by si sa mi za to náležite poďakovať?”
     “Klanový majster Yan…”
     Yan Wushi ho chytil za bradu a prinútil ho zdvihnúť hlavu. “Neoslovoval si ma predtým Majster? Prečo taká rýchla zmena?”
     “Chcem…” Shen Qiao zamrmlal, ale jeho hlas bol trochu nezreteľný.
     Yan Wushi sa mierne sklonil, aby ho počul.
     A vtedy bez varovania Shen Qiao vypľul chuchvalec krvi. Yan Wushi ho nestihol pustiť a krv sa mu rozprskla na ruke.
     Z Yan Wushiho očí vyšľahol plameň s túžbou vraždiť.
     Shen Qiao slabo zamrmlal: “Chcel som ti povedať, že chcem vykašľať krv. Nebolo to naschvál…”
     Skôr než stihol dokončiť vetu, bezvládne sa zvalil na bok a omdlel.

…

     Omámený sa vznášal vo vzduchu. Dokonca aj jeho myseľ bola unášaná preč. Niekam ďaleko. Nebol si istý, koľko času uplynulo, kým sa konečne zniesol späť do svojho tela.
     Len čo otvoril oči, začul vedľa seba povzdych: “Život je tak ťažký! Prečo teda ešte stále žiješ? Nie je ti ťažko z toho, že sa ti nedarí zomrieť?”
     Bol to hlas Yan Wushiho.
     Shen Qiao mlčal. Mal pocit, že tento muž má určite nejaký mentálny problém.
     Yan Wushi robil vždy to, čo ho tešilo a bol mimoriadne nekonvenčný. Tak ako aj v prípade toho vzácneho dokumentu ako bol zvitok Klamlivé myšlienky Stratégie rumelkového slnka. Tajomný dokument nevyčísliteľnej ceny a on ho zničil. Len tak. Ani len nepomyslel, žeby si ho nechal pre seba.
     Iní by aj zabíjali len kvôli tomu, aby aspoň nahliadli do toho zvitku. A predsa Yan Wushi umožnil Shen Qiaovi, aby ho prečítal celý. Len tak.
     Keď ho Chen Gong zradil a on čeliť Mu Tipovi a jeho mužom, Yan Wushi musel byť niekde nablízku. Napriek tomu sa len prizeral a nemienil zasiahnuť. Nepohol ani prstom, aby tých mužov zastavil. Až keď Shen Qiao vyviazol z nebezpečenstva vlastným úsilím, Yan Wushi sa napokon ukázal a zaútočil na neho. No a nakoniec ten útok mal stimulovať skutočnú qi Stratégie rumelkového slnka, ktorá pretrvávala v Shen Qiaovom tele.
     Avšak, Shen Qiao nepodliehal ilúzii, že by mal Yan Wushi o ňom tak vysokú mienku, že by vynaložil všetko toto úsilie len preto, aby mu pomohol. Jediným vysvetlením bolo, že temperament tejto osoby bol príliš nevyspytateľný a náladový, takže jeho konanie bolo ťažké predvídať pomocou zdravého rozumu.
     “Mu Tipa prišli hľadať jeho sluhovia a Chen Gong bol s nimi. To on nasmeroval jeho pozornosť na teba. Ešte stále ho môžeš zabiť.”
     Shen Qiao len mlčky pokrútil hlavou. Potom sa vzoprel na lakťoch a pomaly sa posadil. Následne si uvedomil, že po vypľutí tej krvi je mu oveľa lepšie – tupá bolesť zmizla. Pravdepodobne sa mu náhodou podarilo zbaviť krvnej zrazeniny a to mu pomohlo.
     “Veľká vďaka, klanový majster Yan,” povedal.
     Yan Wushi zareagoval nečakane priamo: “Ani ja som nečakal, že vykašleš zrazenú krv. Len som ťa chcel prinútiť, aby si použil qi zo Stratégie rumelkového slnka.”
     Shen Qiao cítil za tými slovami skrytý význam – ak by si neprežil, zomrel by si zbytočne.
     “Čo plánuje klanový majster Yan ďalej?“
     “Pôjdem s tebou na horu Xuandu.”
     Shen Qiao neodvetil hneď, len mu myklo kútikmi úst.
     “Klanový majster Yan musí určite každý deň vybavovať množstvo vecí. Prečo by mrhal svoj drahocenný čas pre niekoho, ako som ja?”
     Yan Wushi pohladil Shen Qiaovu tvár v predstieranej láskyplnosti. Ako keby pohladil dieťa. Shen Qiao ho nedokázal zastaviť a tak musel strpieť, keď ho Yan Wushi chytil za bradu a obzeral si ho zhora, zdola ako keby skúmal svoj osobný majetok. “Tvoj klan ukrýva v horách zvitok Stratená duša zo Stratégie rumelkového slnka. Pohorie Xuandu je veľké a aj keď tam nie je nikto, kto by mi mohol byť súperom, tak hľadanie zvitku by mohlo byť problematické. Nebolo by to s tebou jednoduchšie?“
     “Chceš odo mňa, aby som si vybavil obsah a zapísal ho?“
     Yan Wushi sa pohŕdavo uškrnul: “Len priemerní ľudia si potrebujú zapisovať slovo za slovom text, ktorý študujú. Už som preštudoval zvitok ukrytý vo vnútornom paláci Severného Zhou a videl som zvitok Klamlivé myšlienky. S týmito dvoma z piatich sa mi podarilo uchopiť esenciu Stratégie rumelkového slnka. Skôr než čítať niečo, čo zapíšeš a čo by možno ani nebolo pravdivé, je pre mňa lepšie, keď budeme spolu bojovať. Touto cestou dokážem rozlúštiť mystéria zvitku ukrytého na hore Xuandu.“
     Nečakajúc na odpoveď pokračoval: “Skutočná úroveň Xiantian nie je vo forme, či jej napodobovaní. Cesta je výsledkom ľudského úsilia. Tao Hongjing dokázal skombinovať to najlepšie zo všetkých troch škôl mysle, takže ja môžem vytvoriť bojové majstrovstvo, ktoré pôjde ešte ďalej.”
     Tieto slová boli až neskutočne arogantné a povýšenecké, ale keď sa nad nimi Shen Qiao zamyslel, tak s ním vlastne aj súhlasil.
     Yan Wushi sa stal vodcom klanu len vďaka vlastným zásadám a so svojimi bojovými schopnosťami mohol žiť tak, ako sa mu zapáčilo. To všetko ho skutočne radilo medzi najväčších bojových veľmajstrov stojacich na vrchole sveta.
     Bol tu však jeden problém. Byť s týmto mužom deň čo deň nebolo nič, po čom by túžil a robilo by mu potešenie. Bolo by to skôr naozajstné utrpenie.
     Yan Wushi ho pustil a ľahostajne povedal: “Keďže si sa prebral, zajtra vyrazíme.“
     “Mám inú možnosť?” spýtal sa Shen Qiao bezmocne.
     “Môžeš sa rozhodnúť ísť po vlastných, kým je stav tvojich zranení ešte zvládnuteľný alebo môžeme hneď teraz zviesť ďalší súboj. Potom, keď už kvôli zraneniam nebudeš schopný pohybu, aj tak ťa zoberiem so sebou.“
     Na toto Shen Qiao nemal naozaj čo povedať.