Človek či duch

Strážca s najhoršími vlastnosťami

     Ruka sa natiahla a schmatla profesora Shena za nohu. Ten to evidentne nezaregistroval. Zhao Yunlan ho ale náhle chytil za rameno a potiahol k sebe.  „Oh, práve som si spomenul.“
     V tom istom okamihu odklepol cigaretu smerom k zatienenému kútu. Tmavá ruka sa stiahla, akonáhle na ňu dopadli iskričky horúceho popola.
     „Tento prípad nám bol pridelený len pred chvíľou. Musím sa stretnúť s rektorom. Môžete nám prosím sprostredkovať stretnutie?“
     Ich oči sa napokon stretli a Zhao Yunlan konečne uvidel krivky výrazných Shen Weiových očí, ktoré boli akoby vymaľované tušom. Jeho oslnivý pohľad prenikal až do duše. Tento intenzívny pohľad v slabo osvetlenej chodbe mu pripomínal duchárske príbehy, v ktorých sa duch ženy zamiloval do študenta a ten namaľoval jej portrét.
     Shen Wei sa usmial. „Samozrejme. Tu som vám aj tak k ničomu. Kancelárie fakulty matematiky sú za tamtým rohom. Nechám vás a idem teda za rektorom.“
     „Vďaka.“ Zhao Yunlan natiahol ruku a potriasol Shen Weiovu na pozdrav. Vzápätí na to, s Guo Changchengom za pätami, vykročil smerom k fakulte.
     Po pár krokoch sa Guo Changcheng otočil a uvidel, že profesor neodišiel. Stál na mieste, kde sa rozlúčili a pozeral za nimi s okuliarmi v ruke. Vlastne jeho oči boli fixované len na kapitána Zhaa. Zračila sa v nich búrka rôznych pocitov. Clivosť, odstup, obdiv až zaľúbenosť. Avšak tiež hlboký smútok. Celý jeho postoj vyžaroval osamelosť a bezútešnosť, ktorú ešte viac zdôrazňovala skľučujúca dlhá chodba.
     Guo Changchengovi sa mihla hlavou predstava, že takto stojí a čaká storočia. Shen Wei napokon zaregistroval jeho pohľad. Zdvorilo sa usmial, nasadil si okuliare a znova bol ako predtým. Pozdravil ho jemným kývnutím hlavy a vykročil k výťahom, akoby sa nič nestalo.
     „Kapitán Zhao, ten chlapík…“
     „Všimol si si, že tu, kde práve sme, nie sú žiadne kancelárie fakulty matematiky?“ prerušil ho Zhao Yunlan a na okennej parapete urobil prstom čiaru vo vrstve prachu. „Čo myslíš? Je to náhoda, alebo nás sem profesor Shen vylákal cielene?“
     „Tak prečo ste ho nechali odísť? Myslím, že ak to spravil úmyselne, tak potom…“
     Jeho šéf zaboril ruku do vrecka a potiahol si z cigarety. Tvár mu znova zahalil kúdol dymu. Guo Changcheng nedokončil.
     „Skontroloval som ho. Je úplne normálnym človekom. Si nováčik a toto sú pre teba neznáme veci. Postupne ťa zaučíme.“ Stíšeným hlasom pokračoval: „V podstate máme rovnaké práva ako ostatné policajné útvary. Máme právo sa pýtať, vyžadovať spoluprácu od občanov, vypočúvať podozrivých. Okrem toho máme jedno veľmi dôležité pravidlo naviac. Nesmieme dovoliť, aby občania zotrvávali na miestach, ktoré sú nebezpečné. Pre prípad, že by niečo nevypálilo dobre.“
     Guo Changcheng sa pod jeho pohľadom striasol.
     „Asi si už pochopil, že našou parketou sú abnormálne prípady. Mnohé z nich sa nedajú vyriešiť štandardným trestným konaním. Toto nám dáva právo popraviť kriminálnikov na mieste. Je to nebezpečná moc. Preto je ošetrovaná prísnymi pravidlami. Vieš čo je prvé pravidlo?“
     Nováčik potriasol hlavou aj keď sa na neho kapitán Zhao nedíval.
     „Či už máme do činenia s človekom alebo duchom, pokiaľ nemáme nezvrátiteľný dôkaz, zachovávame prezumpciu neviny.“
     Potľapkal kocúra po zadku. „A ty Tučko, čo sa stalo? Zmenil si sa na psa?“
     Kocúr sa ohnal na Zhao Yunlana ozbrojenou packou a zoskočil na zem. „Je to veľmi čudné. Profesor Shen vo mne vyvoláva zvláštne pocity. Je tajomný, ale na druhej strane sa v jeho prítomnosti cítim v pohode.“
     „Aj s duchmi a škriatkami si v pohode. Nevadí ti spať ani v truhle,“ zareagoval kapitán chladne.
     Čierna mačka zašvihala chvostom: „Vieš ako to myslím ty hlúpy človek.“ Guo Changcheng stratil reč.
     Ako napredovali, chodba sa postupne zužovala a bola čoraz tmavšia. Ako by sa ocitli v nekonečnom ponurom labyrinte. Zhao Yunlan zapálil zapaľovač, aby posvietil na cestu pred nimi. Plamienok slabo blikal a jeho mihotavé svetlo ešte viac prehlbovalo tmu za hranicami jeho dosahu. Tvár Zhao Yunlana vyzerala v mihotavom svetle nezdravo bledá, avšak oči mu žiarili sústredenou pozornosťou. Náhle zacítili nepríjemný skazený zápach a Guo Changcheng si inštinktívne zapchal nos.
     „Neznášam chodiť v kruhu,“ poznamenal Zhao Yunlan. „Neznášam žiadne kruhové veci pripomínajúce nekonečný cyklus života a smrti.“
     Náhly praskavý zvuk, akoby niekto nabíjal pištoľ, spôsobil, že Guo Changcheng zastal a vrhol sa na zem v rovnakom okamihu, ako pri svojom uchu začul „Uhni.“
     Ozvena výstrelu sa miešala s prenikavým zjačaním. Guo Changcheng mal pocit, že dostane infarkt. Srdce mu bilo o závod a hruď mu zvieral bolestivý tlak. Pozrel sa hore a v plamienku zapaľovača uvidel na stene tieň asi päť ročného dieťaťa. Zo strelnej rany na hrudi mu vytekala krv.
     „ČO TO JE!“ skríkol.
     „Len tieň. Nerob paniku!“ Zhao Yunlan zotrel tieň zo steny a krv padla na dlážku ako list zafarbeného papiera.
     „Čo… aký tieň?“
     Kapitán sa na neho podivne uškrnul a tajuplne zašepkal: „To vieš, niektorí ľudia majú viac ako jeden tieň.“
     Guo Changcheng omdlel.
     „Čo to robíš!“ oňuchával Da Qing bezvládne telo, pričom zlostne švihal chvostom. „K čomu je toto dobré?“
     „Nebol v tom úmysel.“ Kapitán sa zľahka dotkol nohou omdletého mládenca. „Ako som mohol vedieť, že tak ľahko stratí vedomie. Myslel som si, že skôr pustí do nohavíc alebo niečo také.“
     Zhao Yunlan zdvihol bezvládneho podriadeného a prehodil si ho cez plece so slovami: „Mohol som mu vynadať a znížiť plat.“ Rázne vykročil. „Určite musí mať za sebou niekoho vplyvného. Inak by nemal šancu získať túto prácu.“
     „Počul som, že jeho strýko je veľké zviera na ministerstve.“
     „Ten idiot nevie o čom je špeciálne vyšetrovanie?! Nevie, že neberieme nových zamestnancov z iných útvarov? Alebo si pomyslel, že rýchla smrť jeho nepoužiteľného synovca bude to najlepšie, čo by ho mohlo stretnúť?“
     „Nesťažuj sa,“ mňaukol Da Qing. „Za chrbtom mu nadávaš do idiotov a pred ním sa staviaš do polohy veľkého šéfa. Za tých niekoľko tisíc rokov, čo som tu, som ešte nestretol Strážcu s horším vlastnosťami ako máš ty.“
     „Dobré vlastnosti nevyrábajú peniaze,“ pokarhal ho Zhao Yunlan. „Tvoje obrovské mesačné výdavky, pravidelné odmeny a špeciálne výhody v Jednotke špeciálneho vyšetrovania sú zaplatené z čoho? Z dobroty sa nenaješ.“
     Predstava vysokokvalitného mačacieho jedla, ktoré mu bolo denne servírované, zavrela kocúrovi tlamu. Počas celej histórie Rádu Strážcu, Strážca slúžil ako veľvyslanec Podsvetia vo svete živých. A za celú tú večnosť sa len zriedka objavil Strážca, ktorý by mal tak blízko k ľuďom. Vzbudzoval obdiv kombináciou zlého chlapca, džentlmena a vagabunda. Bol veľmi dobre prispôsobený formalitám a komplexnosti modernej spoločnosti. Tak ako vedel byť dobrým a priateľským, tak sa mu ešte viac darilo byť zlým a hanebným. Starý kocúr bol presvedčený, že ak by sa mu nestala tá nepríjemnosť so zdedením Rádu Strážcu, bol by sa určite veľmi rýchlo vyšplhal po spoločenskom rebríčku nahor.