Podaj mi ruku. Rýchlo!
„Čo sa stalo pred chvíľou?“ Da Qing zmenil tému. „Prečo sa aktivovala výstraha tvojho odhaľujúceho zrkadla?“
„Niečo nás sledovalo, ale ušlo to hneď, ako zistilo, že bolo odhalené. Možno sa neobjavilo s úmyslom ubližovať.“
„Nemohol to byť vrah?“
„Ako by mohol? Myslíš, že neviem rozoznať nového ducha od zlovoľného prízraku?“ odvetil a napravil si Guo Changchenga na ramene. „Mimochodom, videl si ten odtlačok dlane, nie? Ruka, ktorá ho zanechala, evidentne nepatrila človeku.“
„Do frasa! Ten chalan je ťažký. Musím ho niekde položiť.“ Zhao Yunlan sa posťažoval a položil Guo Changchenga k stene. Chvíľu si nováčika prezeral pravdepodobne rozmýšľajúc, či ho tu má alebo nemá nechať zomrieť. Potom si k nemu kľakol a z vrecka vybral malú fľaštičku. Časť z nej rozlial okolo bezvládneho tela. Zahryzol si do prsta a nechal padnúť pár kvapiek krvi na Guo Changchengove čelo. Krv sa okamžite vpila do pokožky a za chvíľu sa mladíkovi začala vracať farba do líc. Zhao Yunlan ho zľahla udrel po hlave.
„Neschopný pre prácu, štve ma.“
„Yunlan, stačí. Pozri na hodinky.“
Ciferník odhaľujúcich hodiniek sa znova zafarbil na červeno. Da Qing prenikavo mňaukol, keď sa pred nimi zjavila staršia osoba oblečená v tmavom rubáši. Osoba ustúpila a zdalo sa, že ich niekam volá.
„Nový duch?“ kocúr vybehol za ňou. „Ten je nejaký zmätený“.
„Hej, vy! Prečo sa tu motáte počas dňa?“
„Čuš! Nevidíš, že je nemá? A vlastne ešte stále živá? Kráča na svojich nohách. Stratil si rozum Tučko?“
Za najbližším rohom sa stará pani stratila a oni stáli pred chatrnými schodmi na strechu. Da Qing ohrnul nos. „Cítim podraz.“
Zhao Yunlan ho zdvihol. „To nie profesor, ale táto stará žena nás sem vylákala. Ideme hore.“
Opatrne stúpal po vŕzgajúcich schodoch, ktoré akoby ožili. Budili dojem, ako keby sa chceli zbaviť votrelca, ale na Zhao Yunlana si netrúfli.
„Vláda vedie na každej škole záznamy o samovraždách. Pokiaľ je ich počet nižší ako sto, nezasahuje,“ poúčal kocúra. „Ale za posledné tri roky táto univerzita prekračovala limit a zdá sa, že práve táto budova je jediná dostatočne vysoká pre smrteľný pád. Do hry vstupuje aj to bludisko chodieb, ktoré poskytuje dobré podmienky preto, aby tu uviazlo zopár ohavných vecí. Ich zloba sa tu mohla postupne akumulovať.“
Na vrchole schodišťa zastali pred plechovými dverami na strechu. Boli zamknuté. Cez škáry prenikalo slabé svetlo. Pre kapitána Zhaa neboli žiadne dvere prekážkou. Z náprsného vrecka vytiahol kartu.
Zo strechy Univerzity Dračieho mesta bol krásny výhľad na celý areál univerzity a ruch centra mesta. Pri okraji strechy stálo dievča s pohľadom upreným pred seba.
„Hej, študentka,“ Zhao Yunlan na ňu opatrne zavolal.
Dievčina nečakane preliezla zábradlie a skočila!
Zhao Yunlan inštinktívne vyštartoval smerom k nej a snažil sa ju chytiť. Skoro ju mal. Dotkol sa jej chrbta, ale ruka mu prešla skrz a ona zmizla.
Da Qing vystrelil dopredu. „Bol to človek?“
„Nie som si istý. Bola príliš rýchla,“ zovrel ruku do päste. „Nebol čas nad tým rozmýšľať.“
Už od narodenia mal Zhao Yunlan schopnosť vidieť duchov. To bol dôvod, prečo bolo pre neho niekedy ťažké ihneď odlíšiť ducha od človeka. Čierny kocúr chcel práve čosi povedať, keď spoza nich vybehla tá istá dievčina. Nebolo jej vidieť do tváre, ale jej úmysel bol jasný. Pribehla k okraju strechy a vyskočila. Aj tentokrát ruky Zhao Yunlana prešli skrz jej ramená.
To čo nasledovalo sa dalo prirovnať k smrteľnému maratónu.
Dievčina za dievčinou vybiehala a skákala cez okraj strechy. Zhao Yunlan sa snažil zastaviť každú jednu, ale jeho úsilie bolo márne. Jediným výsledkom bolo, že bol celý spotený. Da Qing to vzdal pri ôsmej a sedel ako socha. Sledoval Zhao Yunlana a frflal: „Prestaň za nimi behať. Asi ide o zemského ducha alebo zvyškovú ilúziu skutočnej samovraždy.“
Zhao Yunlan ho ignoroval. Hoci bol fyzicky zdatný, zdalo sa, že nie dostatočne. Po niekoľkých kolách bol celý zadýchaný.
Kocúr vzdychol: „Nechceš prijať, že nejde o človeka?“
„Ako vieš, že ide o tú istú osobu? Si si istý, že keď vybehne ďalšia, bude to tá istá? Pravidlo číslo tri hovorí, že nemáš konať na základe domnienok. Zožral si všetky pravidlá spolu so svojim jedlom?“ Zhao Yunlan vrhol na Da Qinga nahnevaný pohľad.
Kocúr previnilo zašvihal chvostom žundrúc si popod nos: „No vyhreš ma… Som o niekoľko tisíc rokov starší. Ako sa ma opovažuje hrešiť taká malá kreatúra ako ty.“
Zhao Yunlan odvrkol: „Buď ticho, inak ti znížim dávky jedla.“
Da Qing si začal čistiť fúziky a rýchlo zmeneným tónom vydal chápajúce „mňau“.
V istom tom momente vybehla na strechu deviata dievčina. Zhao Yunlan na ňu skríkol: „Hej dievča! Počkaj!“
Ignorujúc ho letela k okraju strechy ako šíp.
„Do čerta!“ nestihol ju chytiť a zúrivo buchol do zábradlia.
„Hm…“ Da Qing sa prišuchtal bližšie a oprel sa o zábradlie. Dôkladne ho oňuchal. „Nuž, môžeš mať pravdu. Zemskí duchovia môžu byť posadnutí samovražednými sklonmi a môže sa stať, že sa zachytia do nekonečného cyklu smrti, ale na druhej strane takýto chvat nie je pre nich typický.“
„Tak čo to teda je?
„Nevraživosť,“ zatváril sa Da Qing vážne. „Samovražda je neprirodzenou príčinou smrti, takže títo duchovia majú vysokú šancu, že sa nebudú môcť znovuzrodiť. Niektorí duchovia sa zachytia medzi svetom živých a mŕtvych a postupne strácajú svoju identitu.“
„Nenávisť je nedobrá, ale nemôže ublížiť, nie?“
„Možno nie. Avšak, ak pochádza z fragmentov prízrakov a rastie, môže nadobudnúť dostatočnú silu na zhmotnenie. Toto dievča môže byť výsledkom nespočetných úlomkov prízrakov a stelesňovať zlobu.“
„Čo sa stane, keď sa zhmotnia?“
„V podstate nič. Nevraživosť je niečo iné ako divá zúrivosť. Človek, ktorého posadne zlý duch, môže byť ovládaný nevraživou zlobou. Avšak samo o sebe to nemá moc vyhrýzť niekomu vnútornosti,“ vysvetľoval kocúr. „Takže to nemôže byť náš vrah. Nechajme to tak.“
Udýchaný Zhao Yunlan zaváhal. Kocúr si vzdychol: „Ach ty! Tvrdohlavec! Rád Strážcu vznikol pred tisícročiami a v dnešnej dobe sú už niektoré pravidlá zastaralé. Chceš na tom naozaj trvať?“
„Nie, ale stále si myslím…“ Nedokončil. Zachytil totiž tieň desiateho dievčaťa. Obaja v napätí sledovali, ako beží k zábradliu a ako sa naň škriabe v samovražednom úmysle. Rovnako, ako tie pred ňou.
Zhao Yunlan sa za ňou z celej sily vrhol. Zachytil akýsi slabý rozdiel a nezaváhal. V poslednej chvíli schmatol dievča za driek. Na rukách mu navreli žily od námahy, ako sa ju snažil stiahnuť spoza zábradlia k sebe. Nebol to prízrak, ale naozajstný človek. Užasnutý čierny kocúr tiež skočil k zábradliu.
Scéna bola ako z hororu. Váha dievčaťa ťahala Zhao Yunlana dole. Nohy sa mu šmýkali. Nemohol sa poriadne oprieť, lebo jedna sa mu zachytila v zábradlí a nemohol ju uvoľniť. Hornou časťou tela sa nebezpečne nakláňal nad priepasťou osemnástich poschodí pevne držiac dievča. Tá sa akoby práve zobudila z tranzu. Zhao Yunlan cítil, ako rýchlo stráca sily. Bolo čoraz ťažšie držať jačiacu a metajúcu sa samovrahyňu.
Naliehavo skríkol: „Ak sa neprestaneš metať zomrieme obaja! Nehýb sa!“
Ledva dohovoril, zábradlie prasklo a začalo sa ohýbať pod tiažou oboch tiel. Zdalo sa, že Zhao Yunlan si to nevšimol, lebo aj naďalej upokojoval dievča: „Upokoj sa, neboj sa, držím ťa…“
Odrazu sa zábradlie s ohlušujúcim praskotom zlomilo úplne. Ihneď na to sa ozval príšerný smiech. V tom istom momente Zhao Yunlan nadobudol pocit, že strecha je plná čohosi, čo sa nesmierne teší z pohľadu na dvoch ľudí na prahu smrti.
Da Qing zúfalo skríkol: „Mňaaaau!!!“
V tomto beznádejnom okamihu vyrazila z dverí postava, ktorá sa rýchlosťou svetla hnala k prepadávajúcemu sa zábradliu. Zhao Yunlan sa rýchlo vymrštil a vysotil dievča na strechu. Práve včas, aby ju zachytila osoba, ktorá v tom momente pribehla k nim. On sám zostal visieť zachytený na okraji, s rukami vo vzduchu, neschopný si pomôcť. Cítil, že nevydrží dlho.
Da Qing s úžasom sledoval osobu, ktorá sa objavila len o vlások pred najhorším. Bol to profesor Shen. Sotil dievča ďalej od zábradlia a schmatol Zhao Yunlana. „Podaj mi ruku. Rýchlo!“
Žiaden komentár, buďte prvý.