Sen v sne

28.2.2026

Včera, teda v piatok som sa zobudila s jasnou správou, ako ukončím jednu časť príbehu o Ethaei.
Včera, teda, dnes v noci, som dopozerala čínsku drámu A Dream Within A Dream (Sen v sne). Mimoriadne som sa pri nej bavila a zároveň zamýšľala 😊
Ako tieto dve situácie spolu súvisia?

***

V poslednom čase sa mi znova intenzívne sníva. Počas snívania som si vedomá, že v sne žijem bohatý život, ktorý má svoju logiku, ale stále je úplne reálny. V snoch sa mi vyskytujú rôzni ľudia. Mnohé postavy poznám z „reálneho“ sveta. Podporujú ma alebo mi niečo ukazujú, posielajú mi správy…

Ja v tých snoch presne viem, kde som, čo robím, s kým sa rozprávam, čo spoznávam, atď. A potom sa zobudím… pradivo sna sa rozpustí a len keď mám šťastie, čosi zostane.

A prečo o tom píšem? A ako to súvisí s tými vyššími dvoma udalosťami?

***

Poznáte ten pocit zobúdzania sa z hlbokého sna, akoby ste sa vracali z iného života? Z hĺbky času a priestoru? Ja niekedy vnímam, akoby som si opustením svojho tela pri spánku odskakovala do iného sveta žiť iný život. Možno nie ten hlavný. Možno doplnkový. Hups, ale ktorý je hlavný a ktorý doplnkový? A kto píše jeden, či druhý? Či iné…? Zdá sa ale, že sú prepojené. Ako by som inak mohla prijať správu o tom dôležitom detaile Ethaeinho príbehu?

V jednom aj druhom stretávam rovnakých ľudí. Niekedy je ich správanie a aj činy rovnaké, inokedy sú rozdielni. Ale ja akosi viem, že sú práve tí z môjho nesnívaného sveta.

Samozrejme veľmi dobre chápem, že pradivo sna, jeho vibrácia a celkový dojem ovplyvňujú udalosti dňa. Čo vidím, čo čítam, ale aj čo večer pred spaním pozerám. Ale je to také prosté a priamočiare?

Odskočím: Už roky rada pozerám čínske drámy a v posledné týždne som narazila na 3 mimoriadne super. Už veľmi zriedka si pozriem nejaký „západniarky“ seriál. Tento rok som po veľmi dlhom čase venovala svoj čas Netflixu a jeho Stranger Things. Pri jeho pozeraní som si všimla, že do snov sa mi vkradli pocity nepokoja a deje mali nádych ohrozenia.
Koniec odskočenia.

Dráma s anglickým názvom „A Dream Within A Dream“ (čínsky 书卷一梦 voľne preložené ako Sen vo zvitku) je priam skvost otvárajúci, popri dráme a až bláznivých scénach, otázku „Čo je reálny svet?“.

My sami, ako spisovatelia, píšeme príbehy a protagonisti našich príbehov zažívajú život, ktorý im vymyslíme. Stávame sa stvoriteľmi, scenáristami, tvorcami, bohmi. Naši protagonisti sa boria s prekážkami, ktoré hodíme na papier či do súboru v počítači. Rastú, padajú, veselia sa, smútia, žijú, umierajú.

Je ich život reálny? Alebo papierový? Teda nereálny?

Ak je len papierový, tak prečo nám zrazu ožívajú a vstupujú do deja svojimi vlastnými rozhodnutiami? Nútia nás, aby sme ich vnímali ako živé bytosti, ktoré berú svoj osud do vlastných rúk. Alebo si to len, ako tvorca/spisovateľ, namýšľam a rozhodujem sa trvať na svojom prvotnom zámere ako sa majú moji protagonisti správať, ako majú žiť? Je spisovateľ pánom napísaného sveta?

Alebo je to celé komplikovanejšie?

V dráme „A Dream Within A Dream“ je na začiatku skript, podľa ktorého sa má natočiť kostýmová dráma, kde hlavný mužský protagonista je predstavený ako bezcitný a krutý muž a hlavná ženská predstaviteľka s ním zažije niekoľko tzv. „ikonických“ scén, ktorých následky sú pre ňu zničujúce.
Herečka, ktorá túto postavu má hrať, pri študovaní skriptu zaspí a zobudí sa v roli hlavnej protagonistky.
Ak viem, čo budem prežívať a viem, že to nebude pre mňa nič dobré, čo urobím?
Správne.
Začnem skript meniť. Začnem meniť svoj osud v tom napísanom svete.

Postupne sa skript odkláňa od pôvodnej verzie a to každým jej rozhodnutím. Spôsobom, ktorý tvorca – scenárista, vôbec neplánoval. Dokonca sa tam objaví aj nová postava. Nakoniec je tvorca príbehu donútený urobiť všetko pre to, aby vrátil dejovú líniu tam, kde má byť. Teda podľa neho. Podľa jeho predstavy dobrého scenára.

Týmto krokom zrazu aj on žije reálny život v tom svojom tzv. papierovom svete. Sprvu nechce ani počuť o tom, že pre tie „papierové“ postavy je to reálny svet. Pozerá sa na nich zvrchu a trvá na vykonaní všetkých „ikonický“ scén aj napriek tomu, že jeho protagonisti by museli prežívať zradu, utrpenie, smrť. Nechce pochopiť, že sú už iní. A že pochopili pravidlá skriptu.

Scenáristovi sa nepáči, že sa rozhodli žiť reálny život a vzopreli sa osudu, ktorý im on napísal. 

Hlavná ženská protagonistka sa napokon zobudí vo svojej posteli v byte, kde ako herečka študovala ten skript. A my vieme, že dráma, ktorá sa bude točiť, bude iná, ako bola pôvodne napísaná a bude mať aj iný názov.

Ale tu to nekončí. Lebo zrazu pozeráme, že aj scenárista, herečka, všetci, čo sa podieľajú na pripravovanom natáčaní drámy, sú tiež papierové postavy iného tvorcu.

Čo je potom reálne a čo nie?

Teraz, keď píšem príbeh o Ethaei, zažívam, ako sa mnou napísané postavy menia, ako sa menia tzv. ikonické scény, ktoré majú posúvať dej dopredu. Je to zaujímavý proces, ale aj prazvláštny neopísateľný pocit. Dávam svojim postavám „papierový“ život a oni začnú žiť svoj vlastný reálny. Robia svoje vlastné rozhodnutia a tie sa cez špičku pera dostávajú v „mojom“ svete na papier. Určite to poznáte aj vy všetci, ktorí niečo tvoríte.

A čo my? My v našom “reálnom” svete?
Kto píše náš príbeh?
A kto píše príbeh toho, kto píše príbeh?
Žijeme v ilúzii reálneho života?
Nie je to vlastne filozofická otázka existencie života?
Ako je to?

Papierové postavy v dráme sa rozhodli, že ich svet je reálny. A keďže nepoznajú iný, tak sa rozhodnú, že ho budú žiť naplno v plnej integrite so svojimi túžbami, láskami, problémami. S týmto nastavením dokážu prekonať osudy predpísané skriptom. Zobrali vládu nad svojimi rozhodnutiami a zodpovednosťou, ktorá plynie z týchto rozhodnutí, do vlastných rúk. Zmenili svoj osud.

Nepripomína vám to niečo? 😊

Som úplne fascinovaná 😊