013-2

Nebezpečné stretnutia – pokračovanie

     Chen Gong bol počas celej cesty z mesta ostražitý a ako na ihlách. Uvoľnil sa, až keď sa presvedčil, že ho nikto nesleduje a nik sa ho nepokúša zastaviť.
     Prefektúra Huai nebola ďaleko od dynastie Zhou. Bola známa ako obchodné miesto. Obchodníci cestovali tam i späť a dokonca sa živo obchodovalo aj za bránami mesta. Obchodníci neustále vyvolávali na zákazníkov, takže tu bolo dosť rušno. Chen Gong predtým nevenoval okoliu príliš veľkú pozornosť. Proste sa chcel vyhnúť tým mocným mužom z chrámu. Ale teraz, keď sa ocitol na tomto živom mieste, znova sa v ňom prebudilo nadšenie pre takéto rušné scény.
     Neodvážil sa tu však zdržiavať pridlho. Krátko sa porozhliadal, kúpil si dve čerstvo upečené horúce placky a vydal sa hlavnou cestou na sever.
     Po asi sto krokoch, začul za sebou hluk cválajúcich koní, do ktorého sa miešali výkriky a kvílenie. Chen Gong sa náhlivo otočil a uvidel, ako z mesta smerom k nemu beží niekoľko ľudí. Na koňoch ich divoko prenasledoval veľký oddiel mužov. Boli ozbrojení lukmi a šípmi.
     Chen Gong nevedel, čo sa deje, a tak na chvíľu zostal stáť na mieste a bez hnutia sa díval na blížiacich sa ľudí. Muži na koňoch už naťahovali tetivy a pripravovali sa vystreliť šípy smerom k nemu. Chen Gong vydesene počúvol inštinkt a tiež sa rozbehol preč. Zmätene sa snažil pochopiť, čo sa to vlastne stalo. Veď len pred krátkou chvíľou bolo všetko úplne v poriadku.
     Nebol sám. Chaos sa zmocnil aj prostých ľudí pri mestskej bráne. Kričiac utekali všetkými smermi.
     Chen Gong sa neodvážil pozrieť dozadu. Bežal vpred ako o život, pričom si v duchu pomyslel, že horšie to už s jeho šťastím naozaj nemôže byť. Kamkoľvek sa pohol, vždy sa mu stalo niečo zlé.
     Ako bežal, Chen Gong zrazu počul zvuk šípu, ktorý prerážal vzduch. Presvišťal mu okolo ucha a zmizol v kríku pred ním!
     Nohy sa mu podlomili a takmer spadol.
     Za sebou počul krik a zvuk padajúcich ľudí. Z diaľky k nemu doliehal smiech ľudí na koňoch. Evidentne sa bavili.
     Počul, ako ktosi pätolizačky hovorí: “Lukostrelecké zručnosti vojvodu[1] sú úžasné! Ó, náš princ dokáže zasiahnuť akýkoľvek cieľ na vzdialenosť sto krokov a nikdy neminie!”
     Smiech náhle ustal a namiesto toho niekto zvolal: “Nikto sa nesmie dotknúť toho najrýchlejšieho vpredu. Je môj, ja ho zastrelím!”
     Kto iný bežal rýchlejšie ako Chen Gong? Nikto!
     Zrazu si uvedomil, o čo ide!
     Väčšina vysokých úradníkov a šľachticov mala rada lov, ale niektorí z nich boli mimoriadne zvrátení. To, čo radi lovili neboli zvieratá, ale ľudia. Prepustili väzňov a otrokov a prikázali im, aby utekali čo najrýchlejšie. Nuž a potom na nich strieľali z lukov. Vôbec ich nezaujímalo, či ich korisť prežila alebo zomrela. Volali to „lov na ľudí“.
     Chen Gong sa o tomto dopočul až keď opustil Funing. Vtedy mu to pripadalo veľmi zvláštne a len sa s ostatnými zmohol na „ts-ts“. Ale teraz, keď to zrazu zažíval sám, vôbec to nebolo ani zvláštne a ani zaujímavé.
     Tie reči sa stali skutočnosťou a srdce mu bilo na poplach, akoby mu chcelo vyskočiť z hrude von!
     Náhle Chen Gong zastal a otočil sa. Vyčerpane sa sklonil k zemi hlasno prosíkajúc: ” Vaša Výsosť, milosť! Prosím, ušetrite môj život! Nie som ani korisť, ani väzeň a ani otrok! Som poctivý občan!“
     “No a čo? Keď ťa princ chce zabiť, tak to aj urobí!“ Muž na čele loveckej výpravy sa zasmial nijako nevyvedený z miery. Keď však zbadal Chen Gongovú tvár, prekvapene zvolal: „Ty, zdvihni hlavu, nech si ťa obzriem.“
     Chen Gong nabral odvahu a poslúchol, V tvári sa mu zračil strach a obavy.
     Ale pre Mu Tipoa to bolo zábavné.
     “Pleť je trochu tmavá, ale stále pekná. Aj končatiny sa zdajú byť ohybné. Ak mám ušetriť tvoj život, čím sa mi odvďačíš?”
     Chen Gong bol zmätený. “Na príkaz Vašej Výsosti urobím čokoľvek…”
     Mu Tipo sa uškrnul: “Tak dobre! Hej, odveďte ho a okúpte ho pre mňa!“
     Chen Gong odišiel z domu veľmi skoro, ale to neznamenalo, že nevedel, ako to vo svete chodí. Keď zbadal, ako sa ostatní na neho zvláštne pozerajú a keď si to spojil so slovami toho muža, zrazu mu to došlo – má byť odvedený ako sexuálna hračka!
     V krajine Qi, najmä medzi šľachtou a vyššou triedou, nebolo zvláštnosťou mať mladých chlapcov ako spoločníkov na milostné hry. Už niekoľko generácií sa cisári Qi zaujímali o obe pohlavia. Keďže podriadení mali tendenciu nasledovať príklad svojich nadriadených, homosexualita sa praktizovala vo veľkom aj na nižších spoločenských úrovniach.
     Chen Gong netušil, že padol do oka veľmi známeho úradníka, ktorý bol obľúbencom cisára. Bol vyplašený k smrti. Klaňal sa až k zemi a v panike žobronil: “Vaša Výsosť, prosím, zmilujte sa! Ja, ja nevyzerám dobre. Nechcem ísť s vami!”
     Mu Tipova tvár potemnela.
     Chen Gong bol v úzkych.
     Od Shen Qiaoa na naučil zopár bojových trikov, ale teraz čelil prevahe ozbrojených mužov na koňoch, ktorí ho prepaľovali planúcimi očami. Jeho začiatočnícke schopnosti boli proti nim absolútne nepoužiteľné. Skôr než by urobil krok, jeho srdce by už bolo prebodnuté množstvom šípov.
     Chen Gong si myslel, že sa nebojí ničoho, ale práve v tejto chvíli si konečne uvedomil, aký bol naivný a smiešny. Predtým sa nebál, pretože si vedel poradiť. Pretože predtým čelil situáciám, ktoré poznal a vedel, ako sa z nich dostať. Ale teraz sa hrozne bál. Aj keď nevedel, kto sú títo vplyvní a povýšení muži pred ním zač, vedel, že patria k tým, ktorých neradno provokovať.
     Zo strany sa ozval sluha: “Vznešený princ, ešte nikdy som nevidel nikoho tak netaktného ako on!”
     Ďalšia osoba sa pridala: “Presne tak. Ten chalan nie ani zvlášť pekný. Má obrovské šťastie, že v ňom vojvoda našiel zaľúbenie a on má tú drzosť odmietnuť! Zaslúži si, aby sme ho hneď zastrelili!“
     Mu Tipo prižmúril a pomaly zdvihol luk a šíp.
     “Vaša výsosť! Dovoľte, aby vám to tento nehodný vysvetlil!”
     Chen Gong nedokázal myslieť.
     Keďže nemal čas, tak len vyhŕkol prvé, čo mu prišlo na jazyk: “Tento nehodný nízky človek si nezaslúži pozornosť takej vznešenej osoby, ako je Vaša Výsosť. Ale tento nehodný pozná… pozná muža! Ten muž vyzerá omnoho lepšie ako ja a je dokonca krajší ako všetci títo ľudia dohromady!”
     Všetci Mu Tipovi spoločníci boli pekní muži. Keď počuli Chen Gongove slová, vybuchli do smiechu a posmievali sa, ako málo toho Chen Gong vie o svete.
     “Pozrite na neho. Hlupák, ktorý tvrdí, že videl muža, ktorý je krajší ako my!”
     Mu Tipo nič nepovedal. Práve zakladal bielym perím zdobený šíp do luku a chystal sa vystreliť.
     Chen Gonga zalial studený pot. V tejto život ohrozujúcej kríze si nemohol dovoliť cúvnuť. Skríkol: “Ten človek je tu v meste. Práve sme sa rozišli. Ak mi Vaša Výsosť neverí, môžem vás tam zobrať. Je to od prírody krásny muž s dobrým vystupovaním, len… len má choré oči. Je slepý, takže sa obávam, že… že sa Vašej Výsosti nebude páčiť!”
     Keď Mu Tipo počul slovo “slepý”, vzbudilo to v ňom aký taký záujem. “Poďme si to prebrať. Nikdy predtým som sa nehral so slepým človekom,“ povedal. „To znamená, že mu nemusím previazať oči páskou, keď ho budem uväzovať k posteli, že?“
     Jeho frivolný tón vzbudil výbuch oplzlého smiechu.
     Chen Gong videl, že títo úradníci nemajú absolútne žiadne morálne zásady. Avšak už povedal to, čo povedal a bolo neskoro, aby to oľutoval. Pomyslel si, že Shen Qiao má lepšie schopnosti ako on a dokáže týchto ľudí poraziť. Alebo možno v čase, keď tam prídu, bude Shen Qiao už preč.
     Celý stuhnutý od strachu sa ani nepohol a v hlave sa mu preháňali chaotické myšlienky. Jazdec k nemu pyšne pristúpil a prikázal mu: “Rýchlo, vstávaj a veď nás!”
     Chen Gong zaťal zuby: “Vaša výsosť. Vlastne… v skutočnosti zdravie tej osoby nie je dobré. Aj keď je pekný, obávam sa, že budete sklamaný…”
     „To je ešte lepšie,“ odsekol na to Mu Tipo. “Zábava s chorým človekom môže mať svoje pozitíva. Bude to iný pocit. Keď zomrie, kým sa s ním budem hrať, bude to kvôli jeho chorobnému stavu a nikto ma nebude môcť obviniť z jeho smrti! Ak mi ho však nechceš ukázať, nevadí. Môžeš ho nahradiť. Si zdravý a čokoľvek s tebou urobím, bude to v poriadku. Čo keby sme ťa vyzliekli donaha a nechali mojich vlčiakov, aby sa s tebou zabavili? Akurát sú v ruji a bál som sa, že im nikoho nenájdem!”
     Chen Gong otvoril oči do naširoko. Ani vo sne by mu nenapadlo, že vo svete existujú tak bezohľadní a krutí ľudia. Po Mu Tipovej vyhrážke sa celý roztriasol a už viac nedokázal odporovať.
     „Shen Qiao, neviň ma za to. Nemám inú možnosť,“ pomyslel si.

***

     Chen Gong viedol veľký oddiel do mesta a do hostinca, v ktorom bol predtým ubytovaný. Od jeho odchodu odtiaľ uplynulo len pol dňa.
     Hostinský si ho pamätal. Keď videl, s kým sa vrátil, neodvážil sa ignorovať ho. Ponáhľal sa k nemu, aby ho privítal: “Toto je…”
     Chen Gong si nemohol pomôcť a vrhol pohľad na Mu Tipa, ktorý si zakrýval nos a zamračene sa rozhliadal po strohom interiéry hostinca. Prikázal niekoľkým svojim podriadeným, aby šli s Chen Gongom dovnútra a nespustili z neho oči.
     “Ten muž, ktorý tu bol so mnou, je tu ešte?“ Chen Gong ukázal na svoje oči. “Nevidel dobre a mal v ruke bambusovú palicu.”
     Hostinský okamžite prikývol: “Áno, áno. Stále je vo svojej izbe. Ešte nezišiel dolu.”
     Chen Gongovi sa radostne rozbúchalo srdce, ale vzápätí ho zovrel pocit viny. Avšak tento pocit netrval dlho. Vytrhol ho z neho Mu Tipov človek.
     „Na čo čakáš?“ vyštekol. „Veď nás!”
     Mužova tvár bola pokrytá púdrom a pôsobil až neprirodzene afektovane až nevkusne. Chen Gong sa vyhýbal pohľadu na neho, ale nemohol nepočuť jeho povel. Neostávalo mu nič iné, len sa vybrať hore schodmi. Kráčal veľmi pomaly. Časť z neho sa nádejala, že Shen Qiao už odišiel, ale druhá dúfala, že je ešte v izbe.
     Chen Gong vyviedol skupinu mužov na poschodie a zaklopal na dvere.
     Po treťom zaklopaní sa zvnútra ozval známy hlas: “Kto je to?”
     Chen Gong nedokázal opísať pocit, čo práve zacítil. Sťažka prehltol a odpovedal: “To som ja.”
     “Chen Gong? Prečo si sa vrátil? Poď ďalej.” Shen Qiao bol trochu prekvapený, ale jeho hlas znel pokojne tak, ako vždy.
     Chen Gongove emócie boli neopísateľné a pocit viny sa znova rozhorel.
     “Prečo nejdeš dnu?” Mu Tipov podriadený do neho netrpezlivo strčil. Chen Gong tackavo vrazil do dverí a otvoril ich.
     Shen Qiao sedel pri okne a vyzeral, že sa kochá vonkajšou scenériou. Chen Gong však vedel, že po tej noci v chráme úplne stratil schopnosť vidieť.
     “Pche! Takže toto je ten krásavec, o ktorom si hovoril? Nie je nič…” Zvyšné slová mu zostali trčať v hrdle, keď sa Shen Qiao obzrel za hlasom.
     Mu Tipo netrpezlivo čakal dole, ale nakoniec tiež vyšiel na poschodie. Keď zbadal Shen Qiaoa, oči sa mu rozžiarili.
     Mu Tipo pochádzal z chudobného prostredia a extravagantný život začal viesť až potom, čo jeho matka získala vplyvné známosti a on sa neskôr začal stretávať s cisárom. Kvôli minulosti venoval mimoriadnu pozornosť oblečeniu – nevšímal si preto ľudí, ktorých oblečenie nebolo dostatočne honosné.
     Shen Qiao mal na sebe prosté šaty a vlasy mal zviazané len do jednoduchého uzla. Nemal dokonca ani nefritovú sponu. Vlasy pridržiavala na mieste len nebovo modrá stuha. Jeho šaty boli rovnakej farby.
     A aj napriek tomu nemohol Mu Tipo z neho odtrhnúť oči.
     Chudobný výzor nijakým spôsobom nepotláčal Shen Qiaov výnimočný zjav.
     Keď sa Shen Qiao pozrel smerom k nemu, s očami bez výrazu, vyschlo mu v ústach. Sotva dokázal zadržať nutkanie vrhnúť sa na neho, strhnúť z neho šaty a zmocniť sa ho.
     “Chen Gong, koho si priviedol so sebou?”
     Keď počul ten mierne rozpačitý hlas, Mu Tipovo vzrušenie ešte vzrástlo.
     Nedokázal si ani predstaviť, akú extázu by zažíval počas toho, keď by si ho bral proti jeho vôli. Keď by s plačom kričal a vraštil obočie.
     Mu Tipo sa dokonca rozhodol, že si tohto muža najskôr nechá tu v Huai provincii a až keď sa s ním pohrá do sýtosti, tak ho pošle cisárovi Qi, Gao Weiovi. Gao Wei bol ako on. Mal rád mimoriadne zábavky. Určite sa poteší, keď mu Mu Tipo pošle slepého krásavca.
     “Ako sa voláš?” spýtal sa Shen Qiaoa.
     Shen Qiao sa mierne zamračil, ale namiesto odpovede len zopakoval: “Chen Gong?”

*** *** ***

[1] V angličtine The Commandery princ – zvolila som označenie vojvoda – šľachtický titul udeľovaný tak členom kráľovskej rodiny, ako aj verným úradníkom. Boli najvyššími veliteľmi určitej administratívnej oblasti. Mu Tipo bol vraj reálnou osobou.