Filozofické zamyslenie

Anna Hogenová: “Ale bez filozofie to nepůjde. Bez hluboké filozofie to nepůjde. Bez hlubokého poznání to nepůjde.”

Práve som si vypočula rozhovor s Annou Hogenovou (viď link dole) a okrem iného ma tam zaujala jej odpoveď ohľadne dôležitosti filozofie. Hovorí, že technicky zameraní ľudí, technicky zamerané ideológie nemôžu priniesť dobro bez hlbokého poznania.

Anna Hogenová: “V technologickém myšlení je ukryta pýcha, přesvědčení, že smysl má jen to, co je vypočitatelné a kontrolovatelné. A to je nebezpečné.”

Človek sa nemôže hrať na boha bez poznania, vzdelania, pochopenia podstaty života, bez poznania seba. Pani Hogenová hovorí, a hovorí mi z duše, že do vzdelania nepatrí len to digitálne, kontrolovateľné, logické a podobne, ale patrí tam aj umenie, filozofia, dejiny. Pretože to všetko je súčasť počiatkov – zdrojov, ktoré formujú každú individuálnu bytosť.

Patria tam aj otázky ako – Prečo sú vzťahy medzi ľuďmi až príliš často veľmi komplikované? Čo nás formuje? Prečo reagujeme tak, ako reagujeme? Prečo s niektorými ľuďmi súznieme a iných vnímame ako ohrozenie? A mnohé iné…

Odpovede na tieto otázky som hľadala najskôr cez psychológiu a k nej sa neskôr pridala filozofia, Nie tradičná západná, ale tá východná, vychádzajúca z učení budhizmu, hinduizmu.

Keď sa ma vtedy ktokoľvek spýtal, čo to vlastne študujem, tak som v podstate nevedela odpovedať. Tak som štúdium východných „filozofických“ smerov opísala zjednodušene ako štúdium „tibetskej filozofie a psychológie“. Odvtedy už uplynul nejaký ten čas a hoci som stále ešte len študentom, tak už snáď aj začínam niečo chápať. 😊

V prvom rade filozofia nie je intelektuálne rozprávanie o tom, čo je, čo nie je a prečo to tak je… a podobne. Mám pocit, že sa to často takto zjednodušene chápe a možno preto je filozofia akoby na pokraji záujmu, ako hovorí aj pani Hogenová. Prípadne ju ľudia posúvajú smerom k nezaujímavým, bradatým a teda nemoderným predmetom.

Čo to teda vlastne študujem?

Študujem a snažím sa integrovať „vnútornú vedu mysle a javov“ vyplývajúcu z esencií štyroch učení východných mudrcov. Môžem povedať, že najviac ma z nich ovplyvnila Jogačara. Povedala by som, že vcelku dramatickým spôsobom, keď ma akoby vytiahla z priepasti hlbokého zranenia zo zrady. Zopár myšlienok z nej, ktoré boli pre mňa ako osvietenie, ako „aha“ efekt, by som tu rada niekedy neskôr zdieľala.

To, čo študujem, a snažím sa uplatňovať aj vo svojom živote, je učenie o poznaní. O pochopení seba, svojej vnútornej reality a o spôsobe prežívania objektívnej reality a dynamiku ich vzájomného prepájania a ovplyvňovania. Je to veda skúmajúca podstatu mysle, javov, sveta okolo nás a učenie o tom, ako sa vzájomne všetko ovplyvňuje a týmto sa tká pradivo života tak jednotlivca ako aj celých spoločenských skupín. A fascinujúce je, že veda mysle nás vracia k poznaniu presvedčení o sebe, pomáha odhaľovať zranenia, ktoré sa často veľmi dobre maskujú a akoby spoza závoja nevedomia ovplyvňujú naše rozhodovania. 

Keď sa vrátim k pani Hogenovej a k jej „bez hlubokého poznání to nepůjde“, dovolím si dodať, že bez poznania seba to nepôjde.

Spoznať seba, zmeniť svoje prežívanie je to, čo môžeme spraviť pre seba, pre svet a pre svoj pokoj v duši. 😊 … a nepotrebujem hneď meniť veľké veci a tobôž nie svet. To, čo potrebujeme, je jednoduché chcenie vedieť, kto som.

Hm, trochu patetické slová, že? Ale mám vyskúšané na komplikovanom vzťahu matky a dcéry. Až keď dcéra pochopila svoje konanie a zmenila svoj prístup a reakcie v tomto vzťahu, aj matka nevedomky začala reagovať a napokon sa do ich vzťahu pomaličky vrátila dávno stratená vrúcnosť.

Linka na rozhovor s pani Hogenovou.