Ako iste viete, nestačí len spájať písmenká do slov a slová do viet. Treba im dať aj formu, aby bol text pútavý pre čitateľa nielen po obsahovej stránke, ale aj vizuálnej.
Aby sme tento efekt dosiahli, potrebujeme vedieť aspoň najzákladnejšie pravidlá typografie.
Keď som sa mordovala s tým, ako vyhovieť tlačiarni a poslať im text knihy vo formáte v akom som chcela aby výsledný produkt vyzeral – teda v A5 formáte, doplávali ku mne ďalšie informácie, ktoré ešte viac zvyšovali môj zmätok okolo správneho formátu a zalomenia knihy. Typografia a jej pravidlá. Fíha! Zrazu sa môj slovník rozšíril o nové pojmy a najmä o akési vdovy a siroty!
Čo to tie vdovy a siroty vlastne sú? Takže:
Sirota je časť bloku textu, ktorý prechádza na nasledujúcu stranu a táto nová strana vlastne začína poslednými slovami odstavca z predchádzajúcej strany.
Vdova je prvý riadok textového bloku, ktorý zostane osamotený na predchádzajúcej strane.
Napravo sú obrázky ilustrujúce siroty a vdovy. Blok textu, do ktorého, patria je ohraničený červeným obdĺžnikom. Sivý pás znázorňuje zlom strany.
Niekedy môže dôjsť k tomu, že sa krátky blok textu rozdelí tak, že jedna jeho časť zostane vdovou a druhá sirotou.
Sirotám a vdovám sa dá vyhnúť vhodným zalomením, prípadne úpravou textu. Napríklad tak, že zvolíte inú štruktúru viet, použijete vhodnejšie synonymá, alebo kompletne prekopete celý text. V prípade, že sa rozhodnete zalomiť si svoj text svojpomocne napríklad vo worde, môžu vám pomôcť nastavenia formátovania textu, napr. nastavenie viazania riadkov v odstavci.
Ak zalamujete text s použitím iného softvéru, treba sa poobzerať aké možnosti tento softvér ponúka. V každom prípade, najlepšia voľba je nájsť si odborníka, ktorý vám vaše dielo pekne zalomí a vyvarujete sa tak zbytočným laickým chybám.
Keďže, ako sa vraví „nie je všetko zlato čo sa blyští“, tak aj profesionál alebo profesionálne nakladateľstvo sa potkne.
Pred Vianocami som si kúpila knihu a približne po tretine som si uvedomila, že hups! … kde sa tu zobrali siroty? Nuž a netrvalo dlho, začala som si všímať aj vdovy. Takmer na každej stránke či niekoľkých stránkach, aj za sebou nasledujúcich. Bola som prekvapená, ale priznám sa, že aj trošku škodoradostná. Po tom, ako mi bola zdôrazňovaná nevhodnosť sirôt a vdov v texte, som očakávala, že keď knihu vydá zabehnuté nakladateľstvo, tak…. Nuž ale medzi nebom a zemou sa dejú zvláštne veci. A napokon, žiadne pravidlo nie je zákon.
Predtým, ako do môjho sveta vstúpila typografia, možno by som si tieto typografické chyby ani nevšimla a užívala by som si len samotný príbeh. Avšak majúc už túto vedomosť, moje oči automaticky zaznamenávali zvyšujúci sa výskyt tých nešťastných osamotených riadkov vylúčených zlomom strany z bezpečia textového bloku, do ktorého patrili.
Takže na záver by som rada odporučila, že je predsa len dobre ctiť tieto úplne základné typografické pravidlá. Kniha potom pôsobí profesionálne a tiež sa vyhnete určitému čitateľskému diskomfortu – aspoň to takto tvrdí typografia. A hoci žiadne pravidlo nie je zákon, v tomto si s nimi dovolím súhlasiť 😊
Žiaden komentár, buďte prvý.